Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Rok SNG

.juraj Kováčik .časopis .kultúra

Nech nad tým rozmýšľame akokoľvek, nevieme v tomto roku nájsť výstavu, ktorá by jednoznačne prevyšovala ostatné. Taký silný a komplexný zážitok, aký priniesla v minulom roku výstava Nové Slovensko, sa tentoraz nezopakoval. Udiali sa však aj dobré či silné veci. Ak musíme vybrať jedného favorita, bude to aj tento rok Slovenská národná galéria, Denisa Lehocká, Delete a v závere roka Jana Želibská (text písaný pred otvorením výstavy Krv).

Tento rok patril v Národnej galérii súčasnému umeniu. Každá z týchto výstav je vzrušujúca iným spôsobom, každá z nich bez nároku na to, stať sa definitívnou výpoveďou. A k tomu 50. roky v Prerušenej piesni, výstava, ktorá nám pripomenula zlo, ktoré s nami bolo a ešte stále je a prehliadka zbierok moderného umenia, ktorá zase zosumarizovala to najlepšie v nás.
Silný dôraz na súčasné umenie otvoril diskusiu o tom, aké je poslanie Národnej galérie. Či a nakoľko by mala vstupovať do zradných vôd súčanosti a či by sa nemala radšej sústrediť na zhŕňanie a zdokumentovanie toho, čo sa medzičasom stalo uznávanou hodnotou. Na túto otázku neexistuje jedna odpoveď. V inom postavení je Národná galéria v krajine, ktorá má Tate Modern, v inom postavení v krajine, ktorá nielenže nepostaví Kunsthalle, ale dopustí spustnutie priestorov svojej Národnej galérie do takej miery, až z nej musia byť vysťahované zbierky.
Veď hej, bolo by príjemné vidieť v SNG zase pre zmenu aj výstavu nejakého chlapa a odsunutie Malíkovej výstavy znamená, že fotka ako taká nedostala tohto roku v Národnej galérii vlastne žiadne miesto, ak nerátame síce výbornú, ale prebranú výstavu Roberta Capu. Táto diskrepancia – či už rodová, alebo týkajúca sa média – môže byť a azda je iba dočasným stavom, súvisiacim s neustále sa meniacimi plánmi na tak dlho odkladanú prestavbu.
Aký národ, taká galéria, chcelo by sa povedať, len v tomto prípade to nie je až tak úplne pravda. Suma plusov, ktoré SNG tohto roku priniesla, stále vysoko prevyšuje sumu možných výhrad. Národná galéria je inštitúcia, ktorá je robená s vášňou, čo je nielen u nás až také samozrejmé. A to, že vášeň môže byť niekedy slepá, vieme všetci.  Ale takáto slepota je nám vždy stokrát milšia ako nudná poslušnosť úradníkov. Národnú galériu čakajú ťažké roky a nemôžeme iné ako držať jej do budúcnosti palce.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite