Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Digitálny partizán

.martin Droppa .časopis .týždeň doma

Do troch rokov má byť hotový celoslovenský národný projekt Digitálne múzeum. Centrom digitalizácie sa stalo špecializované pracovisko v Múzeu SNP v Banskej Bystrici, ktoré sa budovalo niekoľko rokov.

Projekt  spustili na sklonku vlaňajšieho roka. Má za úlohu zdigitalizovať vyše 180-tisíc kultúrnych objektov z tridsiatich dvoch múzeí na Slovensku. Ide o výnimočný projekt z prostriedkov eurofondov a stojí takmer 27,577 milióna eur.
Digitalizačné centrum sídli v samostatnej budove mimo sídla Múzea SNP. Jeho srdcom je neveľká miestnosť so zatemnením a otáčavým kruhovým pódiom, okolo ktorého visia sústavy fotoaparátov Hasselbladt, aké používa napríklad NASA v Hubblovom teleskope. Fotoaparáty synchronizovane zachytia predmet na točni zo všetkých strán a výsledné digitálne fotografie vo veľkom rozlíšení sa ukladajú do počítačov so špecializovanými programami. Stanislav Mičev, riaditeľ Múzea SNP, tvrdí, že doteraz sa nikto na svete tak podrobne nezaoberal možnosťami, ako čo najdokonalejšie nasnímať zbierkový predmet múzea či galérie. Výsledkom procesu digitalizácie je obraz v rozlíšení, aké nie je možné zbadať voľným okom.
Vývoj projektu trval asi desať rokov a jeho odborným garantom je Ján Jurkovič. „Veľké rozlíšenie umožní komukoľvek detailne študovať zbierkový predmet z ktoréhokoľvek slovenského múzea či galérie, zaradeného do programu,“ vysvetľuje. Napríklad zdigitalizovaný obraz z galérie bude možné detailne skúmať po štvorcových centimetroch či milimetroch, pričom odborník na obraze odhalí plesne, ryhy, pukliny v maľbe. Až 70 percent digitalizovaných predmetov bude prioritne slúžiť pre odbornú verejnosť, zvyšok pre laikov. Všetko bude záležať na kvalite internetového pripojenia a možnosti prenosov veľkého objemu dát. „Z pohľadu technológií a vybavenia sme na tom lepšie ako obrazáreň v Louvri či múzeum vo Vatikáne,“ tvrdí Mičev.

.koniec múzeí?
Jedným z prvých „pokusných objektov“ digitalizácie v bystrickom centre bola dievčina, detailne oblečená v ľudovom kroji. Snímanie figurantky, postupne zobliekajúcej zo seba vrstvy ošatenia – od čepca až po spodničku a čižmičky, trvalo niekoľko hodín. Výsledkom je plastický virtuálny obraz, umožňujúci komukoľvek aj na „odvrátenej strane zemegule“ skúmať nielen samotné oblečenie, jeho štruktúru, detaily výšiviek, čipiek, ale i to, ako sa kroj „správa“ pri reálnom pohybe devy: ako sa zavlní, zriasi, vystrie. „Technológia presne zachytí zbierkový predmet, v tomto prípade celý kroj, v štyroch eleváciách, navyše i jeho pohyb pri tanci, práci,“ vraví Jurkovič. Takýmto spôsobom ožijú napríklad klasické remeslá, zabudnuté domáce práce či stínanie stromu na Horehroní obyčajnou sekerou z roku 1931. On osobne sa pripravuje stvárniť figuranta v odeve partizána. Vek na to má, len bradu si ešte musí nechať narásť.
Ján Jurkovič je presvedčený, že najlepší a neprekonateľný je fotografický – optický princíp digitalizácie, pretože vnímanie očami je nenahraditeľné. Dokonalá optika a technika zabezpečia, že voľným okom na zdigitalizovanom predmete zbadáme všetko – i to, čo by sme nezbadali, keby sme si predmet prehliadali pod lupou a držali ho v ruke. Digitalizovanie je súčasne poistkou proti krádeži predmetu: „Nemáme dôvod nič tajiť, zbierkové predmety nepodliehajú autorskému zákonu, a ak sa niekto obáva, že podľa digitalizovanej podoby muzeálnej cennosti niekto vyrobí jej vernú kópiu, falzifikát, mýli sa. Všetko bude zabezpečené ‚vodotlačou‘ a menším rozlíšením.“
Riaditeľ Mičev otvorene hovorí o možnostiach vzniku virtuálnych expozícií, ktoré budú môcť navštevovať milióny ľudí. Expozície bude možné variabilne skladať zo zdigitalizovaných zbierok viacerých slovenských múzeí a galérií. To, či vďaka internetu niekedy odzvoní klasickým kamenným múzeám, je nateraz hypotetickou otázkou.  

.digitalizované povstanie
Podmienky grantového projektu Európskej únie sú také, že tri roky sa v Múzeu SNP bude digitalizovať to, čo sa vyberie z 32 slovenských múzeí. Ďalších päť rokov bude digitalizáciu financovať štát zo svojho rozpočtu. Stanislav Mičev pripomína: „Ľudia majú v súkromných zbierkach množstvo predmetov, vzťahujúcich sa na obdobie Povstania a druhej svetovej vojny. Generácia, ktorá zažila vojnu, nenávratne vymiera, menia sa aj generačné vzťahy k vyznamenaniam po starom otcovi. Čo bolo kedysi pre rodinu vzácne, neraz skončí v kontajneri na odpad. Je to škoda. Na druhej strane naše múzeum často získava zbierkové predmety darom, dokonca sa stáva, že v poslednej vôli nám veterán odkazuje to, čo ho vojnou sprevádzalo. Viem si predstaviť, že niekto nám daruje alebo odpredá takýto predmet, a my mu dáme jeho digitalizovaný obraz.“
Múzeum SNP dostalo ako dar napríklad osobné predmety či oblečenie amerických pilotov pristávajúcich počas Povstania na letisku Tri duby. Nedávno zas pracovníci múzea vycestovali do Moskvy po pozostalosť ruského partizána, bojujúceho v Povstaní. Predmetom digitalizácie sa stane aj takmer 6 000 pozitívov a negatívov fotografií z múzejných zbierok, unikátne tlače povstaleckých či protižidovských letákov. Pripravuje sa aj digitalizácia niektorých exponátov v exteriéri múzea: tankov, pancierového vlaku, samohybných diel, húfnic, vozidiel. Virtuálne budeme môcť skúmať vyznamenania povstaleckých generálov Jána Goliana a Rudolfa Viesta, torzo tanku LT – 35, osobnú braň povstaleckého veliteľa Alexeja N. Asmolova. Digitalizácie sa dočká aj jeden z najsymbolickejších predmetov v zbierkach múzea – puška povstalca, vrastená do dvoch stromov, ktorú vyše tridsať rokov po Povstaní našli piliari, ťažiaci drevo nad Bockou dolinou.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite