Štvrtý ročník piešťanského festivalu Grape je za nami. Niesol sa v znamení skvelých hudobných zážitkov, boja s vrtochmi počasia i v znamení vidieckych oblečkov, ako to počas tohto roku odporúčal dress code.

Fascinuje ma tá masa vody nad Moskvou. Ešte viac ma fascinuje samotný zvrhlý nápad vybudovať ju. Kto iný, bol to sám Stalin, ktorý si zmyslel, že Moskva musí mať priamy prístup k piatim okolitým moriam. A keďže bola totalita a gulagy boli plné politických väzňov, vybudoval Moskovský kanál. Spája rieku Moskvu a Volgu a má dĺžku 128 km. Počas výstavby v rokoch 1932 až 37 zomrelo 22 tisíc väzňov z gulagov, ktorí budovali toto šialenstvo

Takto silný filmový rok sme tu už skutočne dlho nemali, a tie najväčšie filmové popkultúrne vrcholy ešte len prídu. Pôvodne už mali mať po premiére, ale ony nie, lebo premiéry sa posunuli. O týždeň, o mesiac, o štvrť roka, pokračovanie 300 uvidíme až na jar budúceho roka a niečo sa v našich kinách nakoniec neobjaví vôbec.

Komplex obchodného domu a hotela na Kamennom námestí v Bratislave patrí medzi popredné diela slovenskej architektúry druhej polovice 20. storočia. Napriek tomu čelí v ostatných rokoch možnému znehodnoteniu až likvidácii.

Milí priatelia, uhorková sezóna je ohromná vec. Príležitosť zviditeľniť sa dostanú aj nevýrazné osobnosti. Ľudia, ktorí nič nevykonali a nemajú čo povedať, prehovoria. Z nudných faktov, ktoré všetci poznáme, sú v sekunde škandalózne, exkluzívne a šokujúce informácie. Keď vykukne slnko, sú tropické horúčavy, keď slnko zájde, je najstudenšie leto za ostatných dvesto rokov. Bulvárni novinári, to sú vám takí malí kúzelníci. Z ničoho robia niečo, a z ničoho si nerobia nič. Zvestovatelia prázdna.

Profesor Csaba György Kiss sa zaoberá kultúrou západoslovanských národov, päť rokov bol v Záhrebe, teraz učí vo Varšave. Do iných novín okrem .týždňa nepíše, iba keď ho niečo nahnevá. Tvrdí, že .týždeň je aj tak kvalitnejší ako všetky maďarské týždenníky.

Pohodu začínam už štvrtý rok na tom istom mieste – na ploche, na ktorej kedysi stával 02 Stage. Zastavím sa, zaspomínam a vyšlem energiu niekam dohora. A opäť si uvedomím, že je dobre, že Pohoda pokračuje ďalej a že si ju alebo akúkoľvek inú vec v živote môžme užívať. Na ročník 2009 bohužiaľ nikdy nezabudnem.

Amerika je päť rokov po vypuknutí veľkej recesie v paradoxnom stave. Mnohé oficiálne štatistiky sa zlepšujú, ale niečo kľúčové sa nemení a pomaly sa zhoršuje.

Budúci rok to bude 25 rokov od novembra 1989. Očakávam nadprodukciu výkladov tejto udalosti. Vo verejnom priestore sa stretnú interpretácie od Budaja, Ondruša, Kňažka, Mečiara, Čarnogurského, Palka, Mikloška, Zajaca, mňa, Hunčíka, Tótha, Radičovej, Szomolányi, Bútoru, Mesežnikova, Hríba, Hanusa, Gálisa, Hrabka, Havrana, Chmela, Chmelára... ak už mám hovoriť iba o výbere z malého slovenského dvora. Po krčmách, na internetových fórach a v bulvárnych médiách dôjde súbežne k explózií ľudovej tvorivosti o konšpiráciách komunistov a disentu, Američanov s Rusmi, Židov so všetkými. A teraz sa v tom vyznaj, človeče.

„Svet je reč a Pohoda pre tú reč našla slová,“ povedal Tonko Srholec. Šoféroval svoju fabiu stotridsiatkou z pohodových bohoslužieb domov. I tento rok za okrúhlym stolom letiska slová z rôznych končín sveta vytvorili spoločnú reč. Slová hudby – populárnej i klasickej – literatúry, spoločenského diškurzu, filmu, divadla, výtvarného umenia: Rôzne slová; hravej radosti, túžby, úzkosti, odporu, paródie, lásky i hnevu, zúfalstva i nádeje: Od veľkých pódií, cez menšie stany až k celkom malým stánkom.