Mal to byť iskrivý Oldies Disco Festival s hitmi sedemdesiatych a osemdesiatych rokov, vyvrcholenie sľubovalo „live vystúpenie“ Boney M. Takmer tritisíc návštevníkov amfiteátra vo Východnej napokon čakalo sklamanie.

Poznáte to – vojdete dnu a je tam ten špecifický, úplne jasne definovateľný typ ticha a vône. To ticho je také chladničkové a mrazničkové, v pozadí možno hrá malý tranzistor. Ale ešte stále je to ticho.

V roku 1998 Alan Formánek, Slovák žijúci v Kanade, zorganizoval doma vo Vancouveri prvý ročník festivalu horských filmov. Dva roky nato vyskúšal niečo podobné aj v Bratislave. Odvtedy tu máme Hory a mesto.

Moju prvú kapelu som mal ako prvák na základke. S mojím bratrancom sme sa postavili na skriňu v triede a prekvapeným spolužiakom sme spievali She Loves You od The Beatles, až kým nás nezrušila učiteľka.

Zomrieme, zomrieme, všetci zomrieme! Spieva si moja dcéra od troch rokov vlastnú verziu songu Rolničky, rolničky. Vymyslela ju, keď sa hrala so svojou prvou bábikou Barbie. Som preto zlý rodič alebo je na vine anorektická hračka?



Komplex budov bývalej Cvernovky v Bratislavy mal byť pôvodne prerobený na loftové byty, kancelárie a luxusné obchody. Finančná kríza veľkolepé plány zmrazila, a tak sa k slovu dostali šikovní odvážni ľudia, ktorí zo starej barabizne urobili malebné zákutie.

Noc na britskej ambasáde v Ankare: whisky a objatia tečú prúdom spolu s tónmi hry na gajdách niekde z Dundee. Užívala som si tieto škótsko-turecké pôžitky, ale keby som bola trochu mladšia a večierok by namiesto Jej Veličenstva kráľovnej sponzoroval, povedzme, Glenfiddich, mala by som spolu so 43 percentami tureckej populácie problém.



Možno je to mojím čisto biologickým vzdelaním a zamestnaním, ale často mám pocit, že za všetko môžu hormóny. Za moju nadváhu, zmeny nálad, lásku k deťom, žene aj všetkému stvorenstvu, hoci si to často ani jeden z nich nezaslúži.

Emil, už si si všimol, aký problém máme so sochami? Furt sa niekomu niečo nepáči. A keby len to. Vyzerá to tak, že odstraňovanie sôch je naším koníčkom. Pamätám sa, ako stála na dunajskom nábreží socha generála Štefánika a za ňou sa vypínal český lev. Tá socha tam bola namiesto sochy Márie Terézie. Mária Terézia tam stála, vlastne sedela na koni, nevedno namiesto koho.

Už na základnej škole som hral v rôznych kapelách, ktorých hudba, ba ani názvy sa nezachovali. Kto v šesťdesiatych rokoch prišiel na bratislavské Korzo a nehral v kapele, bol považovaný za „sedláka".