Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Koaličná kríza pokračuje. Remišová si nevie predstaviť pokračovanie koalície bez sebareflexie

Malá scéna

.marcel Merčiak .časopis .šport

Nebol z toho historický deň veľkého futbalového tresku pre Žilinu. Na scénu Ligy majstrov chcela vstúpiť bez šminiek, bez potrebného defenzívneho náteru, chcela HRAŤ na veľkom európskom javisku proti titanovi tejto doby – a tak bola bez šance, akejkoľvek...

Štadión Pod Dubňom má malý význam aj pre Chelsea a vzniká z toho zaujímavé porovnanie. Keď ju v lete 2003 kúpil Roman Abramovič, hrala práve proti Žiline  prvý súťažný zápas „cárovej éry“. Bolo to v predkole Ligy majstrov, zvíťazila  2:0, pričom domácich nepustila do výraznejšej šance. Milan Lešický, vtedajší  tréner Žiliny, hovoril o „pretekoch trabanta s mercedesom“. Abramovič v Žiline  osobne nebol, zápas sledoval na jednej zo súkromných jácht, kotviacej pri  pobreží Aljašky.
Chelsea v tom čase roztáčala špirálu veľkých prestupov, Abramovič mal  megalomanské plány, prvotnou investíciou bolo 100 miliónov libier na nákup  Duffa, Veróna, Crespa, Joa Cola a ďalších. Dôvod? Štyri mesiace predtým bol  Abramovič vo VIP-lóži na Old Trafford na štvrťfinálovej odvete Ligy majstrov  Manchester United – Real Madrid (4:3). Učarovala mu atmosféra, povedal si, že aj  on chce futbalový klub. A nie hocijaký, ale najlepší – a pokiaľ možno, čo  najrýchlejšie. Fanúšikom finančne kolabujúcej Chelsea daroval súbor hviezd, nové zoskupenie, klub bez poriadnych úspechov tlačiaci sa vpred milionárskou skratkou. Po siedmich rokoch je Chelsea čosi ako impérium. Fungujúca mašina, ktorá sa práve v tomto roku zmenila na streleckú eskadru smrti. Jej bilancia z prelomu sezón vyráža dych: ak opomenieme Community Shield proti Manchestru United, vychádza nám 9 súťažných zápasov (7 v Premier League plus finále FA Cupu plus večer v Žiline), 9 víťazstiev, skóre 39:2, medzi výsledkami raz 7:0, raz 8:0, dvakrát 6:0. Carlo Ancelotti, 50-ročný Riman, „odkojený” hráčskymi a trénerskymi úspechmi  v Berlusconiho AC Miláno, splnil sen cára Romana. Sen, s ktorým si nevedel rady  ani bájny Special One Mourinho. Chelsea už nie je len víťazným strojom, už  prináša aj pôvab, góly, radosť, futbalovú krásu – a v tomto smere sa jej  v súčasnosti môže rovnať už len Barcelona a občas Arsenal. 
.kontrast kvalít 
Snaha o futbalovú estetickosť je zakotvená v posledných rokoch aj v hernom  prejave Žiliny. A tak sme si rovnaké entity porovnali v zápase Ligy majstrov  v dvoch rôznych vydaniach – v našom a vo vrcholnom. Vyšlo nám, že na domácej strane boli dobrí futbalisti, na druhej strane superfutbalisti. Lebo všetko, čo robila Chelsea, bolo podmienené absolútnou hráčskou kvalitou, schopnosťami  prejavujúcimi sa len a len v rýchlosti. Tá je dogmou futbalovej moderny od čias  Puskásovho „aranyicsapatu“, teda vyše polstoročie. Kto má rýchlosť a dostane  priestor, stáva sa nezastaviteľným. 
Chelsea rýchlosť má a Žilina jej ako darček ponúkla to druhé. Londýnčania si  ju nemuseli „vyťahovať“ na vlastnú polovicu ihriska, náš majster chcel hrať:  nebojácne, útočne, bez zábran. Škoda, že aj bez agresivity, tvrdosti, pri ktorej  by hviezdny súper aspoň raz zaskuvíňal, pri ktorej by ho futbal aspoň trošku  bolel. Toto do repertoáru Žiliny nepatrí. A preto ju Chelsea po sympatickom  12-minútovom vstupe vyzliekla donaha expresne: za štvrťhodinku. A až tak, že až  do Oravcovho „kozmetického“ gólu (teda vyše 25 minút) bolo na tribúnach ticho  ako v kaplnke, ktorá je v juhovýchodnom rohu žilinského štadióna. Náhľadov je veľa. Tak ktorý zvoliť? Kritizovať Pavla Hapala za to, že  s mužstvom nechce v Lige majstrov meniť zabehaný herný štýl? Podsúvať mu  defenzívne manévre na každý zo zvyšných piatich zápasov skupiny? Zabarikádovať  sa v Lužnikách proti Spartaku Moskva a potom doma s Olympiquom Marseille na  vlastnej polovici ihriska a čakať na štandardku či na vydarenú kontru? Má na to  Žilina vôbec typy hráčov? 
Vyjadrenia domácich protagonistov po tvrdej lekcii boli skromné. Nikto nemal  na očiach ružové okuliare. Kapitán Róbert Jež: „Ukázali, ako sa hrá futbal. Keď  zabrali, takmer nám nepožičali loptu.“ Ľubomír Guldan: „Sú extrémne rýchli – aj  s loptou na nohe.“ Tomáš Oravec: „Bolo naivné myslieť si, že môžeme odohrať  vyrovnanú partiu.“ Mário Pečalka: „Mali sme pred nimi prílišný rešpekt. Môžeme  byť radi, že sme nedostali ešte viac gólov.“ To boli slová hráča, ktorý mal  v anglických médiách zo Žilinčanov najvyššiu známku: v Daily Telegraph dokonca  sedmičku (z Chelsea boli vyššie hodnotení iba Alex, Malouda a Anelka). 
.kontrast ambícií 
Chelsea pricestovala na Slovensko bez dvoch najlepších strelcov Drogbu  a Lamparda a aj tak vyhrala s rezervou. Hviezdy, ktoré k nám prišli, zažili 150-metrovú cestu autobusom z bočného vchodu hotela pred dvere hlavnej tribúny. Priamo na trávniku zažili pohodičku, ktorá bola pre Ancelottiho „bluesmanov“ ladením nástrojov pred veľkým koncertom novej sezóny Ligy majstrov, pred pravými ťažkými bitkami. V Žiline to pre ňu bola malá scéna. 
Najviac zaujal Nicolas Anelka. Po prvom zo svojich dvoch gólov ukázal pri  oslave gesto so spútanými rukami. Bol to odkaz pre Francúzsku futbalovú  federáciu. Tá mu po revolte na MS, kde z plných pľúc zreval na trénera Domenecha  to, čo si o ňom myslela celá krajina, naparila 18-zápasový medzištátny dištanc!  Francúzsko (vraj) takého hráča nepotrebuje. A pritom: Anelka je ozajstná trieda.  Podľa Ancelottiho bol v Žiline „fantastický“. V druhom polčase ho nebolo  poriadne vidieť, ale v prvom boli chvíle, keď trhal domácu obranu a jediný, kto  s ním zvládal súboje, bol Pečalka. 
Liga majstrov prináša pre Chelsea pravú posadnutosť. Za sedem sezón bola  viackrát blízko, blízučko k triumfu, ale vždy sa objavili okolnosti, ktoré jej to  prekazili. Raz gól, ktorý vraj ani nebol (v Liverpoole 2005), potom Terryho  pošmyknutie sa pri mečbalovej penalte (vo finálovom rozstrele 2008), inokedy  plešatý nórsky rozhodca a Iniestov gól v 93. minúte (v semifinále 2009  s Barcelonou) a naposledy Mourinhom popletené hlavy (proti Internazionale  v marci tohto roka). 
Raz bola vo finále, štyrikrát v semifinále, dvakrát vypadla v osemfinále  s neskorším víťazom. Teraz vyhlasuje, že cíti, že „toto bude jej rok“ (presne  ako nebohý Matt Busby na lavičke Manchestru United pred triumfom v roku 1968).  „Nezomriem ako šťastný človek, ak aspoň raz Ligu majstrov nevyhráme,“ povedal  v Žiline kultový kapitán John Terry. Finále bude v máji vo Wembley a žiadny  londýnsky klub zatiaľ pohár majstrov nezískal...
A čo náš majster? Spartak a Olympique budú inými súpermi, nie sú tak vysoko  ako Chelsea. Londýnčania nehrali zďaleka na plné obrátky, vyhrali jednoducho,  bezstarostne. Žilina si preto nesmie robiť ilúzie. Ak chce hrať pekný futbal aj  v Lige majstrov, okej – ale proti francúzskemu šampiónovi a ruskému vicemajstrovi už bude potrebná aj drina, bojovnosť, nepoddajnosť, precíznejšie  bránenie. Žilina je trpaslíkom Ligy majstrov, má v nej jasne najmenší rozpočet,  najmenšie možnosti. Práve preto musí ukázať srdce, s ktorým sa do elitnej  súťaže dostala. 
„Giant-killing“ sa nekonal. Na záver veľavravná symbolika: žilinskí hráči sa  budú s trofejou Ligy majstrov fotiť 4. októbra na svojom štadióne v rámci  európskeho turné. Hráči Chelsea majú jediný cieľ: cennú relikviu o 8 mesiacov  konečne získať! 
Autor je športový komentátor STV 
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite