Švantnerova Nevesta hôľ je jedným z vrcholných textov slovenskej literatúry (nielen) minulého storočia. Jej divadelná adaptácia je jedným z vrcholov „slovenskej sezóny” v SND.

Spomínam si na jednu epizódu z roku 1995. Koncom augusta sa v kanadskom Montreali konal svetový kongres historikov. Vtedajší slovenský veľvyslanec v Kanade Anton Hykisch nás vtedy pozval do Ottawy na recepciu, ktorá sa mala konať pri príležitosti štátneho sviatku SR. Keď som prišiel na recepciu, sedel tam už Jozef Kirschbaum, niekdajší generálny tajomník HSĽS. Zvítal som sa s ním a povedal som mu, že ma teší, že už aj on oslavuje SNP.

Pri príležitosti 70. výročia Slovenského národného povstania si opäť raz vypočujeme zopár prejavov a v nejednom z nich to bude opäť dunieť prázdnotou a dávnymi lžami. Už sme si za tých 70 rokov zvykli. Ale možno sme si zvyknúť nemali.

Aj takýto povzdych si možno učiteľ dejepisu vypočuje na začiatku hodiny, keď na tabuľu napíše nadpis novej témy. Prečo sa vlastne taká dôležitá udalosť našich dejín stretáva s nezáujmom u (väčšej?) časti žiakov a študentov?

Skutočnosť, že na oslavy SNP nepríde osobne Vladimír Putin, ale „iba“ ruský minister obrany Šojgu, nijako nezmenšuje nevhodnosť pozvania a celej tejto návštevy.

Poľsko si koncom tohto týždňa pripomenie sedemdesiate výročie Varšavského povstania. Toto povstanie vždy rozdeľovalo Poľsko a je to tak dodnes, oveľa viac ako naše SNP.

Pred pár týždňami som navštívil v Berlíne Deutsches Theater, s ktorým vytvorilo naše divadlo koprodukčný projekt Bludičky. Naši herci Milka Vášáryová a Dušan Jamrich hrajú striedavo v bratislavskom SND i berlínskom Deutsches Theater. Popri pracovných rozhovoroch som si pozrel aj inscenáciu hry Jean-Paul Sartra Das Spiel ist aus (Hra je skončená). V roku 1947 Sartre nakrútil film, zo scenára vznikla divadelná hra.

Tretia inscenácia „slovenskej sezóny” v SND sa vrátila na koniec 9. storočia, presne do chvíle, keď umiera Svätopluk. Jeho duša ešte chvíľu blúdi bláznivým lesom spomienok, snov a obáv.

Dokumentárny film Anabely Žigovej Salto mortale, ktorý v týchto dňoch prichádza do slovenskej klubovej distribúcie, sa začína zistením, že režisérkin nebohý otec sa pohyboval v štruktúrach ŠtB.

Režisér Michal Vajdička, čerstvý držiteľ Dosky za inscenáciu Láskavé bohyne v SND. Momentálne tam skúša Bál na motívy Timraviných poviedok, popritom učí herectvo na VŠMU, pripravuje projekt pre ČT, je umelecký šéf Dejvického divadla v Prahe.