Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Chaos v historickom vedomí

.dušan Kováč .časopis .téma

Spomínam si na jednu epizódu z roku 1995. Koncom augusta sa v kanadskom Montreali konal svetový kongres historikov. Vtedajší slovenský veľvyslanec v Kanade Anton Hykisch nás vtedy pozval do Ottawy na recepciu, ktorá sa mala konať pri príležitosti štátneho sviatku SR. Keď som prišiel na recepciu, sedel tam už Jozef Kirschbaum, niekdajší generálny tajomník HSĽS. Zvítal som sa s ním a povedal som mu, že ma teší, že už aj on oslavuje SNP.

Slovenskí ľudáci boli väčšinou ľudia, ktorí brali sami seba veľmi vážne a nemali zmysel pre humor. Jozef Kirschbaum sa zamračil a odpovedal mi odmerane, že on si nepripomína nijaké povstanie, ale Deň ústavy. Zhodou okolností sú tieto dva štátne sviatky v kalendári blízko seba a tak slovenské ambasády môžu ušetriť a urobiť len jednu recepciu.
Neskúmal som to, ale je veľmi pravdepodobné, že malé Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré majú najviac štátnych sviatkov na svete. V USA si pripomínajú Deň nezávislosti, v bývalom Sovietskom zväze býval dominantný 7. november – deň Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie, teda začiatok boľševického prevratu. Víťazstvo v druhej svetovej vojne prišlo neskôr, ale na rozdiel od VOSR ostalo dodnes. Francúzi majú svoj sviatok 14. júla – deň pádu Bastily, začiatok Francúzskej revolúcie roku 1789.
Pre tých, ktorí majú jeden štátny sviatok je pomerne jednoduché zapamätať si ho a azda o ňom aj niečo vedieť. Francúzi sa dodnes škriepia o výklad Francúzskej revolúcie a škriepky sú niekedy dosť ostré. Ale napokon oslavujú všetci.
Slováci to majú oveľa zložitejšie. Majú 1. január, 5. júl, 29. august, 1. september a 17. november. Každý si môže niečo vybrať, ale málokto môže „plnohodnotne prežiť“ všetky tieto sviatky. Takýto stav je jasným vyjadrením chaosu v našom historickom vedomí. Pritom 28. október, základný dátum moderných slovenských dejín – deň, keď vznikli administratívne hranice Slovenska, Slováci sa stali štátoprávnym národom a nastúpili cestu demokracie – deň vzniku Československej republiky, medzi štátnymi sviatkami chýba. Aj to výraz spomínaného chaosu.
SNP je na tom rovnako ako ostatné štátne sviatky. Bežný človek azda ani nevie, čo sa v ten deň pripomína. Vie iba, že nemusí do práce, či do školy. Pritom SNP má určite potenciál, aby sa jeho pripomínanie stalo súčasťou slovenskej identity a aj hrdosti. Málo národov v Európe sa môže preukázať takým intenzívnym ozbrojeným odporom proti hitlerovskému Nemecku. Komunistická dezinterpretácia Povstania, ktorej hlavným sloganom bolo, že to bola národnodemokratická revolúcia, ktorá prerástla do revolúcie socialistickej, spôsobila, že s postupným odporom voči boľševickému systému sa časť toho odporu preniesla aj na SNP. Vieme, že nezaslúžene, ale v hlavách to ostalo. A ľudáci a neoľudáci, ktorí sa vrátili po roku 1989 na Slovensko tvrdili, že to bol protištátny puč a začiatok komunizmu.
29. august je významný deň v dejinách Slovenska, hoci nemá až taký potenciál ako spomínaný Deň nezávislosti v USA, či 14. júl vo Francúzsku. Programovo sa SNP prihlásilo k obnove ČSR, teda k tomu, čo postavilo základ moderných slovenských dejín, bojovalo proti nemeckej okupácii a za návrat česko-slovenskej štátnosti. A tiež sa hlásilo k demokracii. Aj keď pre komunistov demokracia, či presnejšie „ľudová demokracia“ už vtedy znamenala niečo, čo s modernou demokraciou nemá nič spoločného.
Neviem, či sa nám podarí urobiť v historickom chaose Slovákov v dohľadnej dobe nejaký poriadok a nie som si istý, či je o taký poriadok aj naozajstný záujem. V každom prípade: Čím viac budeme vedieť aj o SNP, tým skôr si to v hlavách urovnáme.
.autor je historik.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite