Pozerám sa na staré čiernobiele filmové sovietske kroniky na ruskojazyčnom televíznom kanáli Nostalgia. Ukazujú záznam pochodu voľnej lásky, organizovaný boľševikmi v dvadsiatych rokoch 20. storočia.

V piatok sa začal 20. ročník Febiofestu. Devätnásť rokov bol „filmovou prehliadkou”, v roku dvadsiatych narodenín sa Febiofest zmenil na „medzinárodný filmový festival”.

Keď pred dvanástimi rokmi zomrel český rocker Mejla Hlavsa zo skupiny The Plastic People Of The Universe, všimli si toho aj zahraničné médiá. Z ich nekrológu jasne vyplývalo, že odišiel človek, ktorý nebol dôležitý len pre československú hudobnú scénu, ale pre celý svet.

„Šľak ma ide trafiť,” povedal by Julo Satinský. Mňa ide šľak trafiť, lebo už teraz je jasné, že tento týždeň väčšinu z toho, čo by som chcel stihnúť nestihem. V utorok by som napríklad chcel byť v Poprade, kde bude mať jediný koncert na Slovensku Alexej Ľubimov, geniálny ruský klavirista (nahráva pre label ECM), ktorého som stretol a najmä počul hrať minulý rok na hudobnej akadémii eduMEMA a bolo to úžasné.

Je zaujímavé porovnať knihu z čias euforickej revolty a príbeh napísaný o tom istom období s odstupom desaťročí. Teraz takúto možnosť ponúka Gunter Grass i jeho spisovateľský kolega Martin Amis.

Minulý štvrtok poslal švajčiarsky súd v Bellinzone na štyri roky a štyri mesiace do väzenia Antonína Koláčka (54) a spolu s ním štyroch ďalších Čechov, ktorí koncom 90. rokov spáchali mnohomiliardovú privatizačnú krádež. Pri tej správe mi až slzy vbehli do očí: Veď to je moja mladosť! O nečistom ovládnutí Mosteckej uhoľnej som písal pätnásť rokov.

Hovorca SFZ Juraj Čurný bol od mladosti spájaný s hudbou, ako hudobný redaktor, moderátor, producent. Pred tromi rokmi mal pocit, že v hudbe už nemá kam napredovať, a prestúpil do Slovenského futbalového zväzu. Tu vybudoval a zabezpečuje kompletnú mediálnu komunikáciu.

Cena Oskára Čepana (COČ) je už „dospelá“ – má osemnásť rokov. Aktuálne prebieha v Pisztoryho paláci v Bratislave výstava tohtoročných štyroch finalistov, kde bude 10. októbra vyhlásený aktuálny víťaz či víťazka.

V roku 1987 som si v Moskve zašiel na slávny seminár veľkého matematika, nevidiaceho Leva Pontrjagina. Na moje prekvapenie sa v ňom nehovorilo o matematike, témou bol občiansky odpor proti „perebroske“, do ktorej sa zapojil aj osobne Pontrjagin. Perebroskou sa nazýval gigantický projekt nasmerovania vodnatých severných riek do Kaspického mora. Dôvodom bol dlhodobý nevysvetlený pokles jeho hladiny v minulosti a starosti, ktoré to spôsobovalo ťažbe ropy. Lenže v roku 1987 už hladina stúpala a napriek tomu sa perebroska projektovala ďalej.

Poľská ľudovodemokratická republika bol právny a slobodný štát. Politici sa snažili zabezpečiť obyvateľom dobrý život, osobitne dbali na katolíckych kňazov. O ich bezpečnosť sa starala ŠtB. Keď na Petrovom stolci zasadol Karol Wojtyla, vlády ľudového Poľska sa snažili o jeho ochranu. S týmto cieľom dostal zadanie aj Tomasz Turowski, agent PĽR a oficiálne jezuitský klerik, ktorý sa tri roky láskyplne staral o iných poľských duchovných.