Republikán, ktorý nie je biely ako ľalia, nepochádza z bohatých pomerov, hovorí ľudovo a ľud mu rozumie. Marco Rubio. Alias možno posledná šanca americkej Republikánskej strany neupadnúť do zabudnutia.

„Neříkala sem to?“ prohlásila radostně moje kadeřnice, majitelka salónu a klausovka, „vyhraje Zeman. Už je to jasný.” „Vy by ste volila levičáka?” namítl jsem. „Vy politologisti taky houbelec něčemu rozumíte,” namítla teď ona. „Dyk vlád s Klausem a nekrad. Slušnej, rovnej chlap. Na zkorumpovanou politiku svý partaje se raděj vybod a sám znechuceně odešel a moh´se držet lizu. Nic si nenakrad. A pan prezident ho doporučil!”

Slovenská spoločnosť sa v uplynulých rokoch prudko zmenila. Demograficky, kultúrne, nábožensky aj politicky. Lepšie povedané, kultúrne a spoločenské zmeny majú svoje politické dôsledky. V Bratislave, ktorá bola kedysi hlavnou baštou pravice (čo bol na európske pomery pomerne zriedkavý jav), vyhral posledné voľby ľavicový Smer. Primátorom mesta je ľavičiar Milan Ftáčnik. Mesto si žiada čoraz liberálnejšiu pravicu a predstava, že by primátorom hlavného mesta mohol byť tradičný katolík z KDH, je už zrejme takmer nereálna. Znamená to dve veci: buď sa pravica prispôsobí liberálnej Bratislave, alebo sa jej ako svojej doterajšej bašty vzdá a pôjde za konzervatívnejšími voličmi. Niečo podobné sa v minulosti udialo v Spojených štátoch amerických.

Rezignácia pápeža je historická udalosť, ktorá sa udeje raz za tisícročie. Ale zaujímavá je najmä tým, že dnes ešte nevieme, aké bude mať hodnotové znamienko.

Ako vtesnať Sydney do tristo slov? To môže človeku zabrať viac času ako let z Viedne na letisko Kingsford Smith International. Dlhý let do Austrálie, na spodnú časť zemegule, vás vôbec nepripraví na ten prvý pocit, keď vkročíte do slnkom zaliateho Sydney. Ani na neznámu vôňu, na neskutočne modrú oblohu a na veselé tváre ľudí, čakajúcich na „belochov“ z Európy.

Je čas vianočného odzdobovania. Demaskujeme vianočné stromčeky. Výrazne sa pamätám na jedno takéto odzdobovanie. V kostole sme mali veľa stromčekov, ktoré bolo treba odzdobiť od vianočných gúľ. Keď som ich ukladal do krabice, myslel som na to, aký strašlivý pocitový rozdiel je medzi zdobením a odzdobovaním. Ozdoby som navyše do krabíc odkladal nevšímavo, mali to totiž byť moje posledné Vianoce v Bratislave. Nedával som pozor ani len na to, či sa nitky zahrčkajú alebo nie, veď čože, budúce zdobenie tu už nebudem. Ale uvedomil som si, že guľa je udivujúca. Dokonalý tvar.

KNIHA Tomáš Ulej: Ale (KK Bagala, 2012)

Tu sa musí žiť ako v raji, hovoril som si pred niekoľkými dňami, keď som sa z vyše trojtisícovej výšky pozeral na stubaiské údolie a náhrdelníkový pás hôr nad ním. Bolo prekrásne októbrové popoludnie, slnko svietilo a tu, vysoko nad údolím, aj hrialo, no okolo nás bol už sneh, respektíve snehom zasypaný ľadovec a na ňom a okolo neho kilometre a kilometre zjazdoviek a tisíce a tisíce lyžiarov. Stál som v lyžiarskej bunde, v lyžiarkach a s lyžami na nohách, a zároveň som si v hlave prehrával predchádzajúce popoludnie, keď sme v mestečku Neustift tam dole pod ľadovcom robili plavecké tempá vo vonkajšom bazéne nášho hotela, samozrejme, trochu ohrievanom, ale predsa len. A keď mi potom v tých troch tisíckach metrov sadla na lyžu včela a po chvíli zase preletel okolo hlavy nejaký vysokohorský motýľ, nejako mi nešlo do hlavy, že po tejto jari nebude nasledovať leto, ale november, december, Vianoce a dlhá, predlhá zima.

Štefan Chrappa, alias Pišta Vandal von Čad, frontman skupín Čad a Vandali, až do januára učil literatúru na FF UK. Teraz je redaktorom náboženského vysielania v rozhlase, skladá hudbu, básne, píše, prekladá a vydáva knihy vo svojom vydavateľstve Limerick.

Tragédiou srbskej politickej reprezentácie a srbských elít všeobecne je, že si nekladú racionálne otázky, a preto nenachádzajú ani racionálne odpovede. Srbom chýba de Gaulle, ktorý nevedie vojny, ktoré nemôže vyhrať.