Rakúsky spisovateľ Martin Leidenfrost písaval pre .týždeň stĺpčeky z Bruselu. Tento rok robí filmy, píše scenáre, v dokumente o plynovom biznise sa hrá na reportéra a má toho plné zuby. Radšej cestuje a o téme, ktorú si vybral, potom rozpráva v novinách.

Juhoamerickí umelci sú kúzelní. Stage manažér Čyčy vie o nich rozprávať nádherné príhody. Stage manažér ma na starosti chod scény vrátane zákulisia, kontroluje, či majú umelci všetko, čo chcú. A stráži čas. Čas je na festivaloch veľmi dôležitý. Ako vraví iná legenda stage manažingu Hulo: „neviem presne, kedy skupina začne, ale viem presne, kedy skončí“.

Zoznam mŕtvych hviezd by mohol byť oveľa širší, ako ho dnes poznáme, ale našťastie nie je. Mnoho spevákov a inštrumentalistov to malo v istých fázach života nahnuté a bolo na pokraji života a smrti, no dokázalo sa vrátiť späť.

Nórsko sa mi až dosiaľ spájalo predovšetkým s bizarnou extrémnou black metalovou scénou, ktorá v deväťdesiatych rokoch prešla od slov k činom a z v zásade neškodného estetického extrému urobila patologickú realitu. Vypaľovanie kostolov, ničenie cintorínov, vraždy, zlo, zvrátené nesystémové Zlo, ktoré nie je umierneným satanistickým „kontra-kultúrnym“ opozitom dobra, ale jeho popretím. Zlo bez srandy La Veyovského naivno-filozofického rozmeru, zlo, ktoré treba brať vážne.

Obzvlášť ju majú rady malé deti. Má totiž v sebe istú dávku kúzelníctva. Vyzerá ako stuhnutá farebná voda, chutí ako klzká limonáda. Niekedy je to zvláštne ohybné sklíčko na zákusku, inokedy voňavý gumený cukrík. A pritom je to obyčajná želatína.

Rozhovor so psychiatrom Alojzom Rakúsom o tom, akou poruchou osobnosti by mohol trpieť nórsky masový vrah.

Emil, mám problém, skôr taký problémik, vlastne o nič nejde. Nebaví ma čítať noviny. Zdá sa mi, že v nich nič neni. Zase som napísal „neni“, viem, že je to nesprávne, ale odjakživa hovorím „neni“, tak prečo by som mal písať „nie je“.

.obrazy nám ukazujú možnosti. Často je to fantázia, ktorá nás prevedie realitou.“ Autorkou tohto výroku je Mae Jemison, prvá čierna Američanka, ktorá sa v roku 1992 zúčastnila letu do vesmíru na raketopláne Endeavour. Ako dieťa vyrastajúce v 60. rokoch ju k budúcej kariére inšpirovala postava z legendárneho sci-fi seriálu Star Trek. Išlo o poručíčku Uhuru, čiernu komunikačnú dôstojníčku vesmírnej lode Enterprise. V čase, keď mali čierni Američania problém nájsť si solídnejšie zamestnanie, vystupovala v televízii černoška, ktorá mala dôstojnícku hodnosť a dôležité miesto v lodnej posádke. Herečka Nichelle Nichols, ktorá Uhuru stvárnila, inšpirovala celú generáciu svojich krajanov. Keď chcela po prvej sérii zo seriálu odísť, sám Martin Luther King ju presvedčil, aby zostala. Astronautka Mae Jamison pritom nebola jediná, ktorú seriálová postava ovplyvnila. Herečka Whoopi Goldbergová ako malé dievča vraj po zhliadnutí jednej epizódy radostne oznámila rodičom: „Práve som videla v televízii čiernu ženu. A nerobila slúžku.“

Týmto názvom svetové spravodajské agentúry opisovali vzburu Izraelčanov proti neustále sa zvyšujúcej cene obľúbeného výrobku. Pre ľudí zo zahraničia to vyzerá ako bizarná revolta rozmaznaných občanov jedného z mála fungujúcich štátov v regióne. Ale v skutočnosti ide o viac.

Prišiel mi včera e-mailovou poštou dotazník od vydavateľstva, ktoré pripravuje encyklopedickú knihu o najvýznamnejších českých novinároch v rozmedzí rokov 1990 a 2010. Aby som si ho vraj prečítal a potom uviedol údaje na pravú mieru. Zopár nepresností a zopár úplných nezmyslov tam bolo, ale nad čím som hĺbal najdlhšie, bola humorná veta, ktorú som mal dodať na záver.