Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Ako sci-fi ovplyvňovalo skutočnosť

.lukáš Krivošík .časopis .téma

.obrazy nám ukazujú možnosti. Často je to fantázia, ktorá nás prevedie realitou.“ Autorkou tohto výroku je Mae Jemison, prvá čierna Američanka, ktorá sa v roku 1992 zúčastnila letu do vesmíru na raketopláne Endeavour. Ako dieťa vyrastajúce v 60. rokoch ju k budúcej kariére inšpirovala postava z legendárneho sci-fi seriálu Star Trek. Išlo o poručíčku Uhuru, čiernu komunikačnú dôstojníčku vesmírnej lode Enterprise. V čase, keď mali čierni Američania problém nájsť si solídnejšie zamestnanie, vystupovala v televízii černoška, ktorá mala dôstojnícku hodnosť a dôležité miesto v lodnej posádke. Herečka Nichelle Nichols, ktorá Uhuru stvárnila, inšpirovala celú generáciu svojich krajanov. Keď chcela po prvej sérii zo seriálu odísť, sám Martin Luther King ju presvedčil, aby zostala. Astronautka Mae Jamison pritom nebola jediná, ktorú seriálová postava ovplyvnila. Herečka Whoopi Goldbergová ako malé dievča vraj po zhliadnutí jednej epizódy radostne oznámila rodičom: „Práve som videla v televízii čiernu ženu. A nerobila slúžku.“

Nichols bola neskôr najatá zo strany NASA, aby organizácii pomohla naverbovať nových spolupracovníkov z radov žien a černochov. Avšak vplyv Star Treku siahal ešte ďalej. Jeho fanúšikovia spustili v 70. rokoch listovú kampaň, aby bol prvý testovací raketoplán nazvaný Enterprise. Uspeli, no do vesmíru stroj nikdy neletel. V inom sci-fi seriáli, Hviezdna brána, si z toho tvorcovia urobili žart: jedna z postáv sa každú novú vesmírnu loď snaží pomenovať Enterprise. V slovenskom kontexte, kde priveľa študentov sníva o dráhe právnika, politológa, sociálneho pracovníka či masmediálneho komunikátora, znie pikantne, že mnohí milionári, ktorí zbohatli na informačných technológiách, ale aj slávni vedci označujú Star Trek ako rozhodujúci vplyv, ktorý ich priviedol k vede a technike. Fanúšikom je aj fyzik Stephen Hawking, ktorý si v jednej epizóde zahral samého seba.
No vedecká fantastika nie je len Star Trek. Andreas Eschbach je nemecký spisovateľ, ktorému niekoľko sci-fi románov vyšlo aj v slovenčine a češtine. Študoval letecké inžinierstvo a astronautiku, hoci štúdium nedokončil. O schopnosti vedeckej fantastiky ako literárneho žánru predvídať budúcnosť autorovi tohto textu raz povedal: „Všetko, čo sa týka letov do vesmíru, vymysleli ľudia, ktorí sa zaoberali sci-fi literatúrou.“ Ale s vesmírom podľa neho súvisí aj jeden z najbežnejších prvkov týchto príbehov, ktorý sa doposiaľ naplniť nepodarilo: kontakt s mimozemskou inteligenciou.
Ľudia sa vždy snažili domýšľať vplyv vedeckých objavov do logických dôsledkov. Veda ovplyvňovala fikciu, ale aj fikcia vedu. Začalo sa to vlastne už delom, ktoré dopravilo na Mesiac hrdinov Julesa Verna. Mimochodom, leteli z Floridy, z miesta, ktoré sa nachádza len kúsok od dnešného Kennedyho vesmírneho strediska, odkiaľ o sto rokov neskôr naozaj vyrazili prví ľudia na Mesiac v rámci programu Apollo.
Samozrejme, hlavným účelom sci-fi žánru nie je predvídať budúcnosť, ale zabávať ľudí inteligentnými zápletkami a predstavovať dnešný svet aj s jeho problémami v atraktívnych kulisách budúcnosti či iných planét. A to aj napriek tomu, že skutoční majstri žánru ako Stanisław Lem či Arthur C. Clarke vedeli tú hranicu prekračovať a občas fungovali ako povestná pomlčka medzi „sci“ (science) a „fi“ (fiction). Každopádne, máloktorý spisovateľ vedeckej fantastiky si vedel predstaviť, čo všetko prinesie rozmach počítačov. A potom je tu komunizmus. Spisovateľ a publicista Ondřej Neff pred desiatimi rokmi napísal, že nepozná jediné sci-fi, ktoré by predpovedalo jeho pád. I keď víťazstvo komunizmu (či už s radostným očakávaním alebo v štýle pochmúrneho orwellovského varovania) predpovedal kadekto. 
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite