Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Ušami Michala Kaščáka

.michal Kaščák .časopis .osobnosti

Juhoamerickí umelci sú kúzelní. Stage manažér Čyčy vie o nich rozprávať nádherné príhody. Stage manažér ma na starosti chod scény vrátane zákulisia, kontroluje, či majú umelci všetko, čo chcú. A stráži čas. Čas je na festivaloch veľmi dôležitý. Ako vraví iná legenda stage manažingu Hulo: „neviem presne, kedy skupina začne, ale viem presne, kedy skončí“.

Raz, keď videl Čyčy v programe tri latinskoamerické skupiny po sebe, povedal, že to sa nedá zvládnuť. Pritom vôbec nejde o náročnú produkciu. Ide o prístup k času. Najskôr je ho strašne veľa. Všetci posedkávajú, popíjajú, prosby o nástup na pódium na zvukovku ignorujú – všetko, samozrejme, s úsmevom. Pár minút pred začiatkom koncertu sa zmení ich usmievavo-prispatá mimika na paniku. Zistia, že si zabudli to a tamto, zistia, že nevedia, kde je saxofonista a podobne. A potom zväčša rozhadzujúc rukami meškajú, pričom dostať ich z pódia je priam nadľudský výkon. Stále je to však nič oproti najbizarnejšej príhode z tohto roka. Na Womexe sme videli úžasnú skupinu.  Okamžite sme ju chceli doviezť, skontaktovali sme ich agenta. Volá sa Javier. Podaril sa nám husársky kúsok – získali sme spolu s ňou aj jej ženskú časť, úchvatné Las Alegres Ambulancias De Palenque. Pokladom skupiny sú štyri osemdesiatničky, ide z nich taká energia, že nejeden techno dídžej im môže len tichučko závidieť. Javier komunikoval presne tak, ako sa umelci z jeho svetadielu stavajú k hraniu na festivale. Bolo to trošku podozrivé, ale ubezpečoval nás, že všetko je v poriadku. Počas festivalu nás akýsi vnútorný hlas zavolal pozrieť sa na tie divy v rokoch – na náš úžas sa na pódiu vlnila dvadsaťpäťročná kučeravá kráska. Za ňou štvorica muzikantov, z ktorých sa ani jeden ani náhodou nepodobal na potvrdených Las Alegres. Po koncerte som sa spýtal lídra skupiny, ako sa volajú. El Tinku. Ako sa k nám dostali? Poslal ich Javier. Odvtedy mi vŕta v hlave, kde sa asi tak vyskytli namiesto kučeravej dvadsaťpäťky štyri čiperné osemdesiatničky. Jasno by v tom mohol mať iba jeden muž. Javier však píše také sci fi odpovede, že toto tajomstvo asi nevyriešime. Ak, tak zajtra. Maňana.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite