Odborné superhity ako napríklad Stret civilizácií Samuela Huntingtona (1997) tvrdia, že o podobu sveta sa hrá na demarkačnej línii medzi súčasnými veľkými civilizáciami. Je rok 2014 a mám pocit, že o budúcnosti sa nerozhoduje iba na rozhraní civilizácií (kultúr), ale predovšetkým vnútri každej z nich. Vlastne skôr by sme mali hovoriť o civilizovanosti (kultúrnosti) jednotlivých ľudí. To my sami navzájom sme si často najväčší nepriatelia. Nezriedka sa stáva, že chýba pocit blízkosti u blížnych najbližších. Závidíme si, deti sa nám javia ako príťaž, rozvádzame sa ako na bežiacom páse, svojich staručkých rodičov hriešne zanedbávame, alebo dokonca i zneužívame, okrádame sa navzájom.

V Maďarsku si mnoho ľudí myslí, že je to svojrázny protiklad. Pätina obyvateľstva krajiny žije v hlavnom meste a v porovnaní s krajinou ho pokladajú za priveľké.

Volali sa Gilad Shaar, Naftali Fraenkel a Eyal Yifrach. Traja izraelskí chlapci, ktorí boli unesení a zavraždení. Vrahovia boli vyškolení v prostredí Hamasu. Týmto útokom sa začalo nové kolo násilia medzi Židmi a Palestínčanmi.

Vždy boli vpredu a tlačili sa do finále každého šampionátu. Vždy reagovali na trendy futbalu a nikdy v ňom nestáli bokom. Vždy mali visačku turnajového mužstva, ale teraz im už väčšina pripisuje vysoké body aj za umelecký dojem. Nemci.

Minulý týždeň zomrel významný literárny kritik a esejista Ivan Kadlečík. Prinášame osobnú spomienku jeho vydavateľa a priateľa Kolomana Kertésza Bagalu.

Kniha profesora Christophera Clarka Náměsíčníci je typicky absurdním příkladem revizionismu pravd známých a dávno intelektuálně ověřených.

V registri modernej architektúry na Slovensku sú tri kúpaliská. Všetky tri sú kultúrnymi pamiatkami, lebo sú to významné funkcionalistické stavby. Všetky tri potrebujú opravu. Aj jedinečné a takmer zabudnuté kúpalisko architekta Oelschlägera v Košiciach.

Gent. Kultúrni turisti si spomenú na „tri veže“, grachty a Gravensteen. Sú to všetko pekné veci, ale ani jednu z nich som si v tomto „hrdom meste” nepozrel.

Komentáre na diskusných fórach, facebookové statusy či štatistiky návštevnosti v kinách hovoria o tom, že domáce publikum je zväčša unavené z ,,rómskych filmov“, tzv. festivalové sociálne drámy ho nezaujímajú a žiada si zábavu v žánrovom duchu – tak ako ju naservíroval film Kandidát. Odmietať český film Cesta ven z ktoréhokoľvek uvedeného dôvodu je unáhlené, pretože sa v ňom spájajú kvality, ktoré prekonávajú zažité klišé kategórie.

A je potom, nemecký gól, Götzeho ruky zdvíhajúce trofej na majstrovstvách sveta vo futbale v Brazílii. Skončili sa stretania s kamarátmi, oblečenými vo vlajke Talianska či Kostariky, a pozeranie prenosov na námestiach. Niečo z toho vzrušenia ešte cítime, to je pravda, ale ten krik, ktorý bolo po Havane počuť, keď padol v Riu alebo Sal Paule gól, je dávno minulosťou. Párty sa skončila, zobudili sme sa do rána po opici.