Milí priatelia, mám strach z matematiky, geometrie i vedomostných súťaží. Úzkosť vo mne vyvolávajú kružidlá, pravítka i kalkulačky. Nerád používam otrepané frázy, no tentoraz nemôžem inak: „Strach je zlý radca.“ 

In memoriam Juraj Kušnierik.

Milí priatelia, sú isté veci, ktoré sú bežnou súčasťou života, no napriek tomu sú vrcholne nevhodné a trápne. Jednou z takých vecí je náhodné zakopnutie. 

Na svetovej výstave v Miláne bol dnes slovenský národný deň. Ten, kto čakal od nášho pavilónu zázraky, musel byť sklamaný, no zázraky sa nedali nájsť prakticky nikde na výstavisku. My sme predviedli folkór, remeselné práce a technické novinky iba virtuálne. Najväčšou hviezdou národného dňa sa stal Marek Hamšík.

Milí priatelia, dávnejšie som písal o uhorkovej sezóne, ktorá z banalít robí senzácie. Blíži sa leto, zasa nebude o čom písať. Preto by som aj ja rád prispel svojou troškou do mlyna mediálneho vákua. Chcel by som vzdať hold uhorkovej sezóne v doslovnom zmysle. Uhorka je zázrak. Keď som bol malý, uhorky som neznášal. Pestovala ich babka, aj mama, aj teta, aj susedia. Plazili sa po hline, alebo viseli z uhorkovej rastlinky. Po tých dolných sa preháňali slimáky a mravce.

O strednej Európe a jej výzvach hovorili v Reflexe Alexander Vondra, publicista Jan Urban, šéfredaktor .týždňa Štefan Hríb a aktivista poľskej Solidarity Mirosław Jasiński.

Milí priatelia, Malé Karpaty sú mojím domovom. V tých vinohradoch a lesoch som prežil celé detstvo. Vtedy, priznám sa, mi to aj liezlo na nervy, no dnes oceňujem všetky detaily každého dňa, ktoré som tam strávil. Pod gaštanom a lipami som sa učil písať. Písmo mám krivé, také všelijaké, presne ako korene stromov, ktoré prerastajú túto zem. Včely bzučali, muchy robili neplechu. Mravce, ako píše básnik Mikuláš Kováč – nosili kúsky slnka.

Milí priatelia. Manželka ma obvinila, že som už dávno o nej nepísal, že či ma už nepodnecuje na hlboké úvahy o zmysle života a tak. „No reku, podnecuješ, podnecuješ, ale veď si mi zakázala spomínať ťa v stĺpčekoch,“ bránil som sa. „Zakázala, ale v správnej chvíli máš vytušiť, že by si už opäť mohol niečo napísať a spomenúť ma...“ Tak teda idem na to. S priateľmi často rozoberáme náboženské problémy. Vzrušujú nás tieto debaty, no nenachádzame žiadne odpovede. Ja katolík, kamarát protestant, ďalší známy pravoslávny. Pýtal som sa manželky, ktorá cesta je správna.

Beriem do rúk dvojalbum Rolling Tones / In Zarter Bewegung, ktorý nahrali študenti VENI ACADEMY vedení Branislavom Dugovičom, Davidom Danelom, Milanom Paľom, Mariánom Lejavom, Danielom Matejom a Ivanom Šillerom.

Milí priatelia. Sloboda má v sebe zradný rozmer neporozumenia. Ste slobodný, nikoho neohrozujete, no vždy sa nájde niekto, kto by vás chcel napchať do šablón vlastného nešťastného života. Pre vaše dobro. O nič iné nejde. Najabsurdnejšie na tom je, že tí, čo vás chcú spútať, nie sú ani sudcovia, ani dozorcovia. Sú to samotní väzni a niekedy to ani nemyslia v zlom. Namiesto toho, aby sa zbavili pomyselných pút, nasadia ich aj vám. Chcú, aby ste lamentovali s nimi, aby ste spútavali iných, aby ste sa vzdali, zhrbili a kráčali na galeje, lebo presne takto sa to má. Z hlbín detstva sa mi vynára skutočná filmová postava. Hrdina. Vo filme nikdy nehral, ale nehral ani svoj život.