„Ivan Jirous, opilec, výtržník, uznávaný básník, hlavně ale vedle Václava Havla nejdůležitější česká osobnost sedmdesátých let dvacátého století, zemřel chudý. Kdo znal jeho život, ví proč.“

„Podle mne česká společnost vždycky věděla, že nic jako esence ‚totalitarismu‘ neexistuje, stejně jako se málokdy v životě vyskytují zcela zlí či zcela dobří lidé.“

Milí priatelia, mám strach z matematiky, geometrie i vedomostných súťaží. Úzkosť vo mne vyvolávajú kružidlá, pravítka i kalkulačky. Nerád používam otrepané frázy, no tentoraz nemôžem inak: „Strach je zlý radca.“ 

In memoriam Juraj Kušnierik.

Milí priatelia, sú isté veci, ktoré sú bežnou súčasťou života, no napriek tomu sú vrcholne nevhodné a trápne. Jednou z takých vecí je náhodné zakopnutie. 

Na svetovej výstave v Miláne bol dnes slovenský národný deň. Ten, kto čakal od nášho pavilónu zázraky, musel byť sklamaný, no zázraky sa nedali nájsť prakticky nikde na výstavisku. My sme predviedli folkór, remeselné práce a technické novinky iba virtuálne. Najväčšou hviezdou národného dňa sa stal Marek Hamšík.

Milí priatelia, dávnejšie som písal o uhorkovej sezóne, ktorá z banalít robí senzácie. Blíži sa leto, zasa nebude o čom písať. Preto by som aj ja rád prispel svojou troškou do mlyna mediálneho vákua. Chcel by som vzdať hold uhorkovej sezóne v doslovnom zmysle. Uhorka je zázrak. Keď som bol malý, uhorky som neznášal. Pestovala ich babka, aj mama, aj teta, aj susedia. Plazili sa po hline, alebo viseli z uhorkovej rastlinky. Po tých dolných sa preháňali slimáky a mravce.

O strednej Európe a jej výzvach hovorili v Reflexe Alexander Vondra, publicista Jan Urban, šéfredaktor .týždňa Štefan Hríb a aktivista poľskej Solidarity Mirosław Jasiński.

Milí priatelia, Malé Karpaty sú mojím domovom. V tých vinohradoch a lesoch som prežil celé detstvo. Vtedy, priznám sa, mi to aj liezlo na nervy, no dnes oceňujem všetky detaily každého dňa, ktoré som tam strávil. Pod gaštanom a lipami som sa učil písať. Písmo mám krivé, také všelijaké, presne ako korene stromov, ktoré prerastajú túto zem. Včely bzučali, muchy robili neplechu. Mravce, ako píše básnik Mikuláš Kováč – nosili kúsky slnka.

Milí priatelia. Manželka ma obvinila, že som už dávno o nej nepísal, že či ma už nepodnecuje na hlboké úvahy o zmysle života a tak. „No reku, podnecuješ, podnecuješ, ale veď si mi zakázala spomínať ťa v stĺpčekoch,“ bránil som sa. „Zakázala, ale v správnej chvíli máš vytušiť, že by si už opäť mohol niečo napísať a spomenúť ma...“ Tak teda idem na to. S priateľmi často rozoberáme náboženské problémy. Vzrušujú nás tieto debaty, no nenachádzame žiadne odpovede. Ja katolík, kamarát protestant, ďalší známy pravoslávny. Pýtal som sa manželky, ktorá cesta je správna.