Je pár miest v strednej Európe, ktoré tak trochu zanedbávam. Jedným z nich je Sliezsko. Na to, že v ňom žije viac ľudí ako na takom Slovensku, som tam vlastne bol len párkrát. Je to zvláštny svet, nepodobný zvyšku Poľska, nepodobný ničomu na Slovensku, v Maďarsku alebo v Rakúsku. Ešte tak Ostravsku, ale to je vlastne len česká časť rovnakého kraja.

Obľúbený festival Bratislavské jazzové dni, ktorému ťahá pomaly na štyridsiatku, stále dokáže niečím prekvapiť a vziať tak argumenty z rúk tým, ktorí by ho chceli predčasne poslať do dôchodku. Aj tohto roku sa na ňom vyskytli koncerty, do ktorých sa určite oplatilo investovať čas i peniaze.

Žiadne odhaľovanie strategických tajomstiev, no zaujímavostí aj tak dosť. Aký je deň mladej kadetky? Čo je podstatou trvajúceho sporu medzi vojakmi a Harvardskou univerzitou? Aj tieto témy rozoberajú blogy na stránke, ktorá patrí americkej armáde.

Zoznámili sme sa v televíznej Lampe, kde ma zaujal nezvyklou kombináciou idealizmu a vecnosti, ako aj schopnosťou prirodzene premostiť zdanlivé paradoxy. Žije na lazoch, no má rád Bratislavu. Bol (a podľa mňa stále je) anarchistom, no volí pravicu. Na Zaježovú zaviedol mobilný signál, no má rád mystikov. Juraj Hipš.

Administratíva Baracka Obamu utrpela počas leta veľa rozpočtových neúspechov. Vzala si z nich nejaké ponaučenia?

Krátko po voľbách sa zdalo, že takmer nastal zázrak. Ficovu družinu lúpežníkov vystriedala kultivovanejšia zostava. Už po sto dňoch prichádza vytriezvenie. Je táto koalícia ako Fico s Mečiarom a Slotom?

Frederik Kalbermatten (29) patrí v súčasnosti k najrešpektovanejším snoubordistom na svete, no na scéne je známy aj ako DJ, ktorý sa rád pohráva s rôznymi hudobnými štýlmi. Mixuje dubstep s hip-hopom, d´n´b s funky či reggae. Pred bratislavským vystúpením odpovedal na niekoľko otázok .týždňa.

Popmusic a klasická hudba. Nikde nie je napísané, že by sa tieto svety nemali pretnúť, no pravda je, že toto spojenie málokedy dopadne dobre. Hovorí sa, že keď skupina alebo spevák nevie, ako ďalej, tak nahrá album so symfonickým orchestrom. Výsledky však často dopadajú katastrofálne.

Eco a Carrière. Dvaja múdri chlapíci, intelektuáli v tom najlepšom zmysle slova, bez ktorých by európska kultúra druhej polovice minulého storočia vyzerala inak – bezpochyby horšie – ako vyzerá s nimi.

Keď sa stal pred štyrmi rokmi ministrom školstva Ján Mikolaj (SNS), napriek výhradám sme videli istú šancu v tom, že po Marinovi Froncovi prišiel do rezortu rázny človek, ktorý chce za sebou niečo zanechať.