Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Obamovo ťažké rozpočtové leto 




.michael J. Boskin .časopis .týždeň v ekonomike

Administratíva Baracka Obamu utrpela počas leta veľa rozpočtových neúspechov. Vzala si z nich nejaké ponaučenia?

Po prvé: prezident Obama si vypočul na summite skupiny G-20 v Kanade rázne odmietnutie zo strany kanadského premiéra Stephena Harpera, nového britského premiéra Davida Camerona, nemeckej kancelárky Angely Merkelovej i ďalších politikov na jeho apely po vyšších vládnych výdavkoch. Títo politici presadzujú skôr rozpočtovú konsolidáciu, pretože schodky verejných rozpočtov a dlhov v rokoch 2008 – 2009 narástli do obrovských rozmerov. Navyše vyzvali na zníženie deficitov do roku 2013 a na stabilizáciu podielov vládnych dlhov k HDP do roku 2016. 
Obama na summite vyhlásil, že tvrdé opatrenia na zníženie deficitu navrhne až v budúcom roku. Sľubovať je však ľahšie, ako to naozaj urobiť. Obamovi úradníci zatiaľ robia presný opak šetrenia. Presadzujú nové výdavky a dúfajú, že obavy zo schodkov a dlhov vyvolajú tlak na vyššie dane, napríklad ako DPH na európsky spôsob. Ale americkí voliči nespolupracujú. Na prekvapenie viacerých ľavičiarov a väčšiny odborníkov žiadne hlasy po väčších vládnych výdavkoch sa neozývajú. Namiesto toho sa protestuje proti veľkému vládnemu míňaniu, vysokým deficitom a dlhom. Väčšina politických prognostikov očakáva v novembrových voľbách do Kongresu vzhľadom na tieto problémy veľké straty hlasov pre demokratov. Voliči chcú radšej menej míňania a nechcú vyššie dane. Američania majú pocit, že americká ekonomika predbehla západoeurópske ekonomiky aj preto, že má menej rozpínavú vládu. 
Po druhé: Medzinárodný menový fond (MMF) na základe Procesu vzájomného hodnotenia skupiny G-20 navrhuje, aby Spojené štáty znížili svoj rozpočtový deficit o 3% HDP, teda viac ako plánovali. To by znamenalo viac ako 400 miliárd dolárov dodatočných škrtov za rok. MMF si myslí, že, súčasné rozpočtové plány budú brzdiť americký hospodársky rast v USA. Nedávno Európska centrálna banka zdôraznila, že úspešná rozpočtová konsolidácia prinesie zvýšenie dôvery privátneho sektora. Ten získa zvýšenou spotrebou domácností a firiem a tá nahradí míňanie vlád. Avšak OECD varuje vlády, aby nekonsolidovali príliš rýchlo, pretože globálne oživenie ekonomiky je pomalé. Najvýznamnejší obchodní partneri USA majú záujem na tom, aby jej ekonomika rástla a americkí spotrebitelia mohli kupovať viac ich exportovaných tovarov a služieb. Keďže sa ich ekonomiky zotavujú, masívne pôžičky americkej vlády vytláčajú z hry ich štátnych a súkromných veriteľov. Americký deficit v roku 2010 sa odhaduje približne na 1,3 bilióna dolárov, čo je viac ako dlhy všetkých ostatných krajín G-7, ako sú Veľká Británia, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Japonsko a Kanada dokopy, plus hýrivé Portugalsko a Grécko. Skrátka, zvyšok sveta si želá, aby si USA urobili poriadok v štátnom rozpočte čím skôr.
Po tretie: Obamova administratíva zverejnila polročné rozpočtové výsledky, ktoré počítajú s obrovskými schodkami kam až oko dovidí. A aké je navrhované riešenie? Záväzok vyrovnať základný deficit, do ktorého sa nezapočítavajú platby úrokov, do roku 2015. Prezidenti majú vo zvyku navrhovať cesty k vyrovnaným rozpočtom. Obama teraz chce preniesť zodpovednosť na nezávislú komisiu, ktorá by bola zložená z demokratov aj republikánov. Navyše cieľ vyrovnaného základného rozpočtu do roku 2015 nie je vôbec povzbudzujúci. Dovtedy Obama zdvojnásobí pomer verejného dlhu k DPH z bezpečných 40 % na nebezpečných skoro 80 %, teda na hranicu, ktorá v USA nebola od konca druhej svetovej vojny. Samozrejme, dlhodobé deficity narastajú s pribúdaním dôchodcov z generácie baby boomu a s rastúcimi nákladmi na zdravotnú a dôchodkovú starostlivosť. Komisia má tiež navrhnúť, ako sa dajú tieto dlhodobé schodky rozpočtu dostať pod kontrolu.
Po štvrté: Americký parlament sa rozhodol, že sa ani nepokúsi schváliť rozpočet v tomto roku. Bude to prvýkrát po 35 rokoch od reforiem, ktoré ustanovili rozpočtové komisie a pravidlá na kontrolu deficitu, že sa parlament vyhne schvaľovaniu rozpočtu. 
Po piate: Obama oznámil novú sériu stimulačných programov iba pár týždňov pred doplňujúcimi voľbami. Jeho politickí oponenti rýchlo rozpoznali, že to znamená priznanie faktu, že prvé stimulačné balíčky zlyhali. Jeden návrh – okamžité zníženie daní na kapitálove investície – by mal byť súčasťou daňovej reformy dane právnických osôb, ale Obama to navrhuje iba ako dočasné opatrenie na jeden rok, aby podporil firmy investovať v roku 2011.
Po šieste: Peter Orszag, rozpočtový riaditeľ v Obamovej vláde a jeden z vedúcich jastrabov deficitu (teda aspoň pred vstupom do vlády) rezignoval na svoju funkciu. Nahradil ho Jack Lew, rozpočtový riaditeľ z čias prezidentovania Billa Clintona.
Takže, kto bude teraz obhajovať Obamu, ktorý navyšuje deficity a dlhy, aby financoval míňanie? Výsledky takej politiky budú pravdepodobné také, že náklady prevýšia prínosy a rastúce dane spôsobia dlhotrvajúce škody na ekonomike. Samozrejme, nie jeho príliš horliví podporovatelia, ktorí schvaľovali nákladný a neefektívny stimulačný balíček vo februári 2009. Toto veľké sociálne inžinierstvo nebolo vhodné  na riešenie prudkého poklesu súkromnej zamestnanosti v recesii. Obhajovať ho nebudú ani biznismeni a ženy vo vláde na základe svojich reálnych svetových skúseností, pretože žiadne nemajú. Dúfajme teda, že posledný príklon k tvrdej rozpočtovej rétorike bude mať význam. Voliči majú právo vyžadovať od nimi zvolených zástupcov, aby dodržiavali svoje vyhlásenia a brali za ne zodpovednosť. Bez toho od politických lídrov nemôžeme očakávať, že ukážu veľa odvahy. Našťastie sa zdá, že americkí voliči sú v myslení ďaleko pred politikmi.
Michael J. Boskin, bývalý predseda Rady ekonomických poradcov amerického prezidenta, je profesor ekonómie na Stanfordovej univerzite a vysoko postavený člen Hooverovho inštitútu.
Copyright: Project Syndicate, 2010.
www.project-syndicate.org
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite