Pri zmienke o smrti nikomu nie je do smiechu. Ale niekedy aj ona dáva dobré pointy. Tu sú dve historické momentky, odľahlé, nesúvisiace, ale v mojej hlave si sadli vedľa seba. Prvá: rok 1953, Rusko. Stalin už stihol povraždiť celú ruskú inteligenciu a v krajine vládne strach, lebo stačí málo a na rade budete aj vy. Vracia sa neskoro v noci domov, zatvorí sa ako obvykle vo svojich komnatách a ako obyčajne, nechce sa nechať rušiť. Pri pokuse ísť na WC ho raní mŕtvica.

Českí generáli otvorene hovoria, že ich krajina sa nachádza v hybridnom konflikte s Ruskom. Ich slovenskí kolegovia zatiaľ na túto tému diplomaticky mlčia. Týka sa táto hrozba aj nás?

Sú mladí, sympatickí, šikovní, celý život pred sebou, len to vyzerá, že bude podstatne kratší, akoby si priali. Lyrická kráska, mrcha roztlieskavačka, holohlavý detský rakovinový veterán, cool Afroameričan, chlapec v kóme a hispánsky mladík vnútiaci sa do starostlivosti špičkového onkológa priamočiarou lsťou majú len relatívne málo času na to, aby pochopili, o čom život skutočne je. Klišé? Donebavolajúce, citlivejší kritik už si viaže mašľu. Ak je navyše vševediacim rozprávačom seriálu z nemocničného prostredia chlapec v kóme, aj menej ostrieľaný televízny divák môže očakávať poriadne hranie na city a emocionálne vydieranie.

Nebol šampiónom bratislavských volieb, ale nevzdal to. Dlho sa zdalo, že peniaze, ktoré do kampane nalial, sú vyhodené von oknom. Ale volič to napokon videl inak a Ivo Nesrovnal sa stal primátorom Bratislavy.

Denne človek číta o tom, čo sa deje na Ukrajine a Rusku, a cíti sa nesvoj, lebo nie je v jeho moci urobiť vôbec nič. Pred dvoma týždňami som dostal malú šancu.

Móda nikdy nebola moja téma. Približne raz ročne na mňa okolie začne tlačiť, že by som si mal kúpiť niečo na seba. V chvate nakúpim niekoľko vecí, a potom ich nosím dovtedy, kým nie sú samá diera a ja zase nezačnem vyzerať ako vandrák. Proces sa opakuje.

Všetci si pamätáme školské jedálne z detstva, plné hliníkových príborov a zamračených kuchárok. V rodinnej jedálni u Lenky si však potrpia na príjemné prostredie. Jej zamestnancom sa vraj lepšie pracuje, lebo sa majú neustále na čom smiať.

Bobby Henline je komik, ktorý musí najskôr ľudí v publiku presvedčiť, že sa na ňom môžu bez výčitiek svedomia smiať. Americký vojnový veterán, ktorý utrpel popáleniny takmer na 40 percentách tela, zvyčajne začína svoje vystúpenie za mikrofónom vtipmi o strašidlách.

Milí priatelia, niekedy mám veľkú chuť robiť neplechu. Neškodné veci. Žiadne hulvátstva. Prekrúcam slová, hľadám dvojzmysly, zatajujem sa, nedvíham telefón. Známy hovoril: „Ja telefón vždy zdvihnem. Čo ak mi idú peniaze?“ Po jeho vzore som hovory poctivo prijímal v nádeji, že idú peniaze. Nikdy žiadne neprišli. Teraz keď nechcem, nezdvihnem. Inokedy mlčím, keď mám hovoriť a hovorím, keď mám mlčať. Pri dlhých prehovoroch nápadne zívam, alebo sa tvárim, že zaspávam. Niekedy začnem aj nenápadne chrápať. To ma naučila mama.

V posledných dňoch sa udiali dva útoky na rešpektovaných prokurátorov Jána Hrivnáka a Jozefa Čentéša. Hoci ide o odlišné príbehy, motív je rovnaký: vedenie prokuratúry, spriaznené so stranou Smer, chce umlčať a následne odstaviť svojich kritikov.