Naši zabudnutí velikáni

.martin Hanus .eva Čobejová .jozef Majchrák .lukáš Krivošík .časopis .téma 19.12.2010

Je síce potešiteľné, že v posledných rokoch sa do verejného povedomia dostalo pár slovenských géniov, ktorí takmer zapadli v prachu dejín. Napríklad Ján Lajčiak. Sú tu však ďalší, ktorí takisto presiahli hranice našej krajiny, zanechali jedinečné dielo alebo vynikli neuveriteľnou odvahou, no dnes sú na Slovensku prakticky neznámi. Neraz si ich privlastňujú okolité národy, hoci to boli Slováci alebo prinajmenej hovorili v našom jazyku. Na nasledujúcich stranách sme vybrali päť ľudí, ktorí to všetko spĺňajú. Päť ludí, ktorých treba vyniesť zo zabudnutia.

Päť minút, päť rokov

.časopis .fenomén 13.11.2010

Znie to ako fikcia z filmu, no bol to prejav (ne)skutočnej odvahy a statočnosti. Dňa 25. augusta 1968 sa na moskovskom Červenom námestí zišlo osem sovietskych občanov, aby vyjadrili nesúhlas s vojenskou inváziou do Československa.

Liptovské komunálne dno

.martin Droppa .časopis .týždeň doma 13.11.2010

Keď v roku 2006 vyhral komunálne voľby v Liptovskom Mikuláši Ján Blcháč, bývalý riaditeľ miestnej Liptovskej mliekárne, ktorýsi z Mikulášanov poznamenal, že Blcháč čoskoro mesto „rozpredá ako tú bryndzu“.

Tory od labouristov

.paul Johnson .časopis .týždeň vo svete 14.11.2010

Tony Blair patrí k najzáhadnejším postavám našich politických dejín a pravdepodobne ňou aj zostane. Jeho memoáre, hoci občas pozoruhodne dobre napísané – napríklad úvodná kapitola, ktorá opisuje večer, keď sa stal premiérom, je nesmierne zábavná – a uprostred vaty aj kde-tu ostro výstižné, nám o ňom neprezradia viac, než sme vedeli.

Kto je Viktor Orbán?

.štefan Hríb .časopis .editorial 18.10.2010

Milí slovenskí konzervatívci, ale aj liberáli, no najmä vy, naši spoloční maďarskí priatelia, mám na vás veľkú prosbu. Pomôžte mi odpovedať na otázku, kto je Viktor Orbán.

Sto dní rozpačitosti

.rudolf Zajac .časopis 18.10.2010

Rozpačitý môže podľa slovníka znamenať bezradný, neistý, bezmocný, nerozhodný, zmätený, dezorientovaný alebo zúfalý. To všetko možno použiť na hodnotenie uplynulých sto dní tejto vlády.

Holé baby v SNG

.juraj Kováčik .časopis .umenie 18.10.2010

Výstava aktov s feministickým komentárom je dôkazom toho, že večne sa opakujúci súboj medzi -izmom a umením sa nikdy nekončí výhrou ideológie.

Na úvod cítim potrebu zdôrazniť, že som, aj keď tichý, podporovateľ feminizmu.

Stredné Európa Luboša Palatu

.luboš Palata .časopis .európa 18.10.2010

Bol som smutný, no vlastne len trochu, hoci päťtisíc eur, to človeka zamrzí. Lenže na cenu Európskeho parlamentu za žurnalisticku som s českou nomináciou nemal šancu.

Ako pomôcť Srbsku?

.jaroslav Daniška .časopis .týždeň doma 26.09.2010

Politika Slovenska k Balkánu má dve línie. Jednou z nich je politika tretieho sektora a malej skupiny mienkotvorných ľudí. Všímajú si najmä Bosnu a Hercegovinu a Kosovo. Iróniou je, že pritom na jeden región uplatňujú dva odlišné pohľady. Multietnická Bosna má zostať jednotná, a tak sa dostať do EÚ. Kosovo, ktoré jednostranne vyhlásilo nezávislosť, má byť riadne medzinárodne uznané vrátane Slovenskom. Politika vlády sa líši prioritami aj pohľadom. Slovenská vláda podporuje jednak rýchle členstvo Chorvátska v EÚ a jednak Srbsko. Hoci sa viacerí slovenskí diplomati podieľali na politike medzinárodného spoločenstva a dohliadali na referendum o nezávislosti Čiernej Hory či správe Bosny a Hercegoviny, bratislavská vláda stála skôr na strane Belehradu. Srbom sme posielali najviac humanitárnej pomoci a keď išlo o sporné otázky ako Kosovo, všetky slovenské politické strany v parlamente hlasovali jednotne. Mikuláš Dzurinda stojí skôr na strane štátu, nie tretieho sektora. Podporoval Záhreb aj Belehrad a postavil sa proti nezávislému Kosovu. Jediná téma, kde sa zhodol s tretím sektorom, bola jeho podpora bombardovania Juhoslávie v roku 1999. Bude zaujímavé sledovať, ako sa slovenská zahraničná politika voči Balkánu bude vyvíjať, pretože s Dzurindom prišli na úrad aj ľudia ako Milan Nič, ktorí sa doteraz profesionálne venovali skôr Bosne.

Vo vzduchu visí krach

.jana Shemesh .časopis .týždeň vo svete 05.09.2010

Americkí prezidenti pravidelne – a naivne – vstupujú do rieky s názvom izraelsko-palestínsky mierový proces. Posledných takmer štyridsať rokov si každý z nich myslí, že to vyrieši. Zaiste, posuny nastali.