Emigrácia mi zobrala priateľov, moje známosti z detstva, susedov aj ľudí, s ktorými som sa pozdravila raz-dvakrát na ulici. Jedného dňa mi zobrala strýkov, bratrancov, spolužiakov s ktorými som maturovala, dokonca aj hanblivého poštára, ktorý mi raz týždenne nosil papier.

Emil, hovorí ti niečo termín „uhorková sezóna“? Používajú ho novinári a je to obdobie, keď sa nič nedeje, nijaké zaujímavosti, nijaké vzrušujúce udalosti, nulový pohyb. No a takéto obdobie my v starobinci prežívame prakticky furt.

Málokedy sa stane, aby sa mi do niekoľkých dní a udalostí skoncentroval základný problém celého Slovenska. Minulý týždeň mi ukázal, že ním nie je politika ani ekonomika, ale naša ochota rozpoznať pravdu.

Česká skupina Čechomor vydala nový album Místečko, zostavený opäť zo starých moravských piesní. Sú ich tisíce, hovorí jeden z lídrov kapely, huslista Karel Holas a vzápätí dodáva: „No musíme si dávať pozor, aby sme sa neopakovali.“

Pohoda síce ponúka pestrú zmes lákadiel, no kvalitná hudba jej vdychuje podstatu, na ktorej buduje svoje čaro párdňového úniku od každodennosti. Objavovanie nových umelcov, zábava s priateľmi a nasledujúce tri trojice definujú moju tohtoročnú Pohodu.

Meno Giampaolo Di Paola vám asi nič nepovie, ale malo by. Nejde o to, že je to taliansky admirál, takých admirálov bolo a je, ale je to vlastne vrchný veliteľ celej Severoatlantickej aliancie. Nevidieť ho tak, ako generálneho tajomníka NATO Andersa Fogha Rasmussena, no je možno ešte dôležitejší.

Večerné televízne správy o udalostiach dňa uzatvárajú deň ako posledná formalita všade na svete. V Amerike však majú ešte menej serióznu, no o to zábavnejšiu dvojičku. Prichádza na rad ako posledný program v prime-time, teda predtým, ako masy vypnú televízor a idú spať. Namiesto udalostí sú stredobodom výrazní ľudia.

Meno Giampaolo Di Paola vám asi nič nepovie, ale malo by. Nejde o to, že je to taliansky admirál, takých admirálov bolo a je, ale je to vlastne vrchný veliteľ celej Severoatlantickej aliancie. Nevidieť ho tak, ako generálneho tajomníka NATO Andersa Fogha Rasmussena, no je možno ešte dôležitejší.

Emigrácia mi zobrala priateľov, moje známosti z detstva, susedov aj ľudí, s ktorými som sa pozdravila raz-dvakrát na ulici. Jedného dňa mi zobrala strýkov, bratrancov, spolužiakov s ktorými som maturovala, dokonca aj hanblivého poštára, ktorý mi raz týždenne nosil papier.

Sedím v riaditeľni, medzi mnou a riaditeľkou je veľký stôl a esej môjho syna. Nemám tieto chvíle rád. Ale neznášam zlé rozhodnutia, keď ide o moje deti. Súhlasím s Wellsom. Jeden otec je viac ako sto učiteľov.