Nechápem politikov a novinárov, ktorí o prípadnom maďarskom občianstve slovenských Maďarov hovoria ako o hrozbe. Veď čo je na tom?

Podľa nemeckého štatistického úradu sú vraj Česká republika a Slovensko dva štáty Európskej únie s najnižším podielom chudobných. Mnohých takéto čísla prekvapujú. Faktom však je, že štatistika je zle interpretovaná.

Slovenskí Maďari majú konečne po 12 rokoch na výber. Ale tie dve alternatívy za veľa nestoja.

V divadle Meteorit vystúpil islandský muzikant Ólafur Arnalds. Koncert to bol pozoruhodný.

Takto sa to robí. Pomyslel som si, keď som videl fotky nášho ministra zahraničia, ako beží (sám, hoci obklopený masou iných tiel) ulicami Budapešti. Jeho maratón je podľa mňa skvelou správou, z viacerých dôvodov.

Je sobota, 25. júl. Presne pred 168 hodinami silný vietor na letisku v Trenčíne strhol O2 Arénu a tragicky definitívne ukončil trinásty ročník festivalu Bažant Pohoda. Sedem dní o udalosti (a o Pohode vôbec) čítam, počúvam, uvažujem.

Dlho som nevedel, ako vnímať fakt, že mnohí Maďari v sebe nanovo objavujú svoj nevyjasnený ázijský pôvod. Predsa tu vedľa nás povstala z neeurópskeho jazyka do kníh zbláznená vysoká európska kultúra, no teraz sa tu stavajú miestne tabule v runovom písme, ľudové masy na festivaloch holdujú kultu „hunských“ alebo „turanských“ stepných jazdcov, a predseda vlády Viktor Orbán vyhlasuje: „Je mimoriadne dôležité pochopiť, ako fungujú systémy v Číne, Singapure, Turecku a Rusku. Liberálna demokracia je v koncoch.

K základným slovenským historickým stereotypom patrí naše zdvojené vnímanie sveta. Sme súčasťou NATO a Európskej únie, ale polovica z nás by bola najradšej niekde medzi západnou Európou a Ruskom. Prezident našej krajiny sa nachádza mysľou na Západe, predseda vlády v Rusku. Mnohí z nás nevedia, či má prezident oslavovať koniec druhej svetovej vojny v Kyjeve, alebo v Moskve. Sme naučení hovoriť dvoma jazykmi, jedným v Bruseli a druhým doma, ale rovnako sme hovorili iným jazykom doma a v Prahe, Moskve, Viedni a Budapešti.