Islandskú hudbu pozná väčšina ľudí cez Björk či Sigur Rós, viacerí poznajú múm, Emilianu Torrini, či GusGus (kde Emiliana ako tínedžerka spievala). Pozorným fanúšikom neunikli Lay Low, Seabear, Hjaltalín, Valgeir Sigurdsson či Amiina, objavom posledných rokov je speváčka Ólöf Arnalds. Zvláštnosti islandskej scény sa však málokde tak výrazne koncentrujú ako v Ólöfinom bratrancovi Ólafurovi.
Ólafur, podobne ako mnoho ďalších hudobne zdatných Islanďanov začínal robiť hudbu ako stredoškolák. Hoci chodil do hudobnej školy, poznal noty a počúval klasiku, vo voľnom čase bubnoval v HC kapele Fighting Shit. "Ja mám stále rád punk a tvrdú muziku," hovorí mi o nejakých sedem rokov neskôr pred bratislavským koncertom.
Tvrdú tínedžerskú kapelu brali na škandinávske a európske turné veľké islandské metalové kapely. V tvorbe akustickej, v podstate "klasickej" hudby ho podporil istý metalový gitarista, následne sa spriatelil s členmi vtedy už hviezdnych Sigur Rós a tí jeho "akustický projekt" zobrali ako predkapelu na svoje turné.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.