Videl som dobrý film, samozrejme, okrem Bonda, ten bol výborný. Vlastne aj film, o ktorom idem písať, je výborný. Volá sa Punk in Africa. Samotná kombinácia punku a Afriky je výborná, punk je totiž jeden z najlepších hudobných štýlov a Afrika je zas jeden zo šiestich najkrajších svetadielov. Mimochodom, odpoveď na otázku, koľko je svetadielov, vyzerá jednoducho, ale ani náhodou jednoduchá nie je. Veď si to skúste preskúmať na internete a uvidíte, koľko interpretácií nájdete, zaujímalo by ma, čo by uznal ako správnu odpoveď môj bývalý spolužiak z vysokej školy profesor Ambrózy, alebo geograf kartograf Marek Hanulík z Považskej Bystrice.

Je to strašne, ale naozaj strašne dôležité. Je strašne dôležité prinášať dobré správy, nie na zaslepenie, ale na otvorenie očí. Lebo tá slepota v tejto krajine je umelá. Nevychádza z pravdy. Modifikuje ju, násobí na entú, nezopdpovední ľudia priložia polienko do ohňa a už to máme. Neznášanlivosť, ktorá sa zdá strašne neškodná a normálna. Za vtipy o Cigánoch sa predsa nevraždí. Je predsa normálne deťom hovoriť, aby sa s Cigánčatami nehrali. Je normálne chytiť si kabelku, keď prejde okolo Róm. Je normálne nepodať pomocnú ruku, je normálne ešte po tej nastrčenej aj podupať. Strašne dobre sa to celé médiám predáva. Tak sa dobre predáva, keď prichytia celebritu s niekým nevhodným. Predáva sa totiž zlo. V správach, v tlači, všade.

Wittgensteinov výrok, sploštený už pomaly na floskulu, „O čom nemôžeme hovoriť, o tom treba mlčať“ nás ponecháva akoby v absolútnom tichu pred tým, čo presahuje naše verbálne schopnosti. Bol to John Cage, jeden z najoslobodzujúcejších duchov 20. storočia, kto zistil, že žiadne absolútne ticho nejestvuje (veď aj v anechoickej komore zvukového vákua počuť zvuky vlastného žijúceho tela) a že za hranicami jazyka je vlastne priestor nekonečných možností, ktorými môže disponovať paradigmaticky inakostná hudba, transponovaná zvukmi netónovej povahy.

Cena Anasoft litera nie je nič nové, veď bola tento rok udelená už siedmykrát. No práve v tom je jej význam.

Agenti sú medzi nami. Nedávno na budapeštianskej univerzite historici rokovali o kolaborácii a tzv. otázke agentov. V Maďarsku je to ťažké dedičstvo. Po roku 1947 boli prvé demokratické voľby presne pred 22 rokmi a túto otázku sa dodnes nepodarilo vyriešiť. Dobre sa pamätám, veď sám som bol v politike, keď na jeseň roku 1990 do ústredia Maďarského demokratického fóra prišiel roztrpčený vedúci parlamentnej frakcie a povedal: Viete, že medzi nami je najviac agentov?! Pravdaže, povedal som, naša frakcia je predsa najväčšia a je prirodzené, že komunistická tajná služba sem poslala veľa ľudí.

Led Zeppelin II. (Atlantic, 1969)

Minister kultúry si začiatkom septembra pozrel na TV JOJ Farmár hľadá ženu a nevyšiel z úžasu. „S takou mierou vulgárnosti a totálnej degradácie človeka som sa ešte v najsledovanejšom čase nestretol,“ zdôveril sa médiám a vyzval verejnosť na otvorenú diskusiu.

V minulosti som sa vyjadroval o tvorbe Quentina Tarantina s dešpektom. Veď dnes je to tak isto, ale vinu čiastočne presúvam z Tarantina na dobu, v ktorej žijeme.

Na svete sa každoročne organizuje množstvo konferencií. Až donedávna však väčšinou za zatvorenými dvermi a pre obmedzený počet účastníkov. Dnes sa nám tieto dvere čiastočne otvárajú vďaka zaznamenávaniu vystúpení rečníkov a sprístupňovaniu videí na internete. Vzniká tak cenný nový zdroj, ktorý možno využiť vo vzdelávaní.

Kým bulvár rieši jeho spolužitie s expremiérkou, Marián Balázs pre denník SME opísal, ako vidí slovenský politický svet a svoje miesto v ňom. Podľa bývalého šéfporadcu Ivety Radičovej sú všetci stredopraví politici navôkol populisti, v horšom prípade skorumpovanci. Richard Sulík? Jasný gauner, ktorý spolu so zaplateným Matovičom a Zajacom položil Radičovej vládu. Lipšicova Nová väčšina? Všetko smiešne, veď Lipšic nič nedokázal, „toto pre mňa nie je ponuka“. Balázs preto rozmýšľa o novom projekte a oznamuje krajine, že nevylučuje vstup do politiky, keďže aj on má svoj sen.