Prvý nám kedysi mával z televíznej obrazovky so slzami v očiach. Druhý minulý týždeň urážal ľudí ako Peter Zajac, ktorí sa vraj „trtošili po tomto štáte“. Navonok odlišný spôsob odchodu zo scény je však v čomsi podobný.

Economist ešte pred pár dňami písal, že západní turisti nemusia z Egypta utekať. Vraj majú aj lepšiu možnosť: byť svedkami týchto historických okamihov. Už vtedy, a to sa ešte nezačal pohon na novinárov v Káhire, som z toho mala zmiešané pocity.

V decembri minulého roka som sa vrátil do Rádia_FM. Veľmi sa z toho teším.

Niet ministra, o ktorom by sa v súvislosti s klientelizmom nehovorilo viac než o Ivanovi Uhliarikovi. A niet poslanca, ktorého meno by sa v súvislosti s korupciou neskloňovalo častejšie než meno Andreja Ďurkovského. Jednoducho – KDH má vážny problém s morálkou.

PKO. PKO! PKO?

Minulý týždeň vyšla kniha Marie Vrabcovej Hedviga. Je to dôležité, miestami deprimujúce, ale hlavne povzbudivé čítanie.

Pravicové mesto, kde sa pravica zhodla na jednom kandidátovi, a aj tak si užíva (zrejme) posledné dni pravicového primátora.

Za slobodu sme v novembri, pred ním ani po ňom nebojovali. Dostali sme ju ako (nezaslúžený) dar. Bolo to ako sen.

V divadle Meteorit vystúpil islandský muzikant Ólafur Arnalds. Koncert to bol pozoruhodný.

Ako sme v najhlbšom kúte našej slovenskej duše dúfali, opäť ste sa, pani Anna, rozhodli kandidovať proti Jánovi Slotovi. Verte či nie, naše srdce bije v tomto nerovnom súboji pre vás.