Kde v Európe sa už štyridsať rokov bojuje? Kvízová otázka pozná správnu odpoveď. Pripomínam nespravodlivo zabúdaný a poučný príbeh Severného Írska.

Načo to hovoríš druhýkrát?” - takto sformuloval môj vnuk Miško vo veku necelých troch rokov jednu z jeho zásad racionálnej komunkácie. Napriek tomu budem opakovať, čo už viacerí povedali veľakrát, veď slovenská debata o školstve a vzdelaní často odbieha mimo racionality.

Rok 2012 bol rokom, v ktorom sa učitelia a školy pripomenuli verejnosti, a verejnosť si tento učiteľský hlas všimla. To je asi najdôležitejšia správa o školstve za minulý rok. Za pozornosť však toho stojí viac: školské novely, ktoré menia pravidlá prijímania na gymnáziá a stredné školy, ale aj pravidlá hry medzi zriaďovateľmi verejných stredných škôl na jednej strane a cirkevných a súkromných škôl na strane druhej. Dôležité sú aj nové iniciatívy, ktoré sa v školstve dejú, to, že do školstva priamo, ale aj nepriamo vstupujú ľudia z mimoškolských prostredí.

Jeden z bonmotov rešpektovaného a úspešného generálneho manažéra Briana Burka hovorí, že počas posledného prestupového dňa v NHL sa zrodí omnoho viac chýb, ako v ktoromkoľvek inom zo všetkých zvyšných 364 dní v roku.

Túto otázku by milovníci filmu a filmoví profesionáli, ktorí každý rok putovali na juh Francúzska, celé desaťročia považovali za úplne nelogickú. Cannes ako kinematografický Olymp, ako univerzálna kategória vkusu a umenia, jednoducho ukazoval najlepšie filmy a jediným kritériom preto, aby sa tam nejaký film ocitol, bola kvalita. A basta.

Nuri Bilge Ceylan sa rád vracia do Cannes. V rokoch 2002 a 2011 sa tešil z Veľkej ceny poroty za filmy Vzdialený a Vtedy v Anatólii, v roku 2008 si odniesol Cenu pre najlepšieho režiséra za Tri opice. Teraz získal najprestížnejšie festivalové ocenenie – Zlatú palmu.

V roku 2006 sa v Ruskom štátnom múzeu v Petrohrade na počesť summitu G8 konala unikátna výstava jedného z najoriginálnejších maliarov ruskej avantgardy Pavla Filonova. Zvláštnosťou bolo, že 8 zo 160 vystavených obrazov mohli návštevníci aj počuť vďaka syntetizátoru ANS. Nástroj J. Murzina z roku 1938 dokázal zmeniť obrazy na hudbu tak, ako Filonov dokázal v obrazoch zhmotniť vedecké poznanie.

Na veľké koncerty nechodím často. Jednak preto, že sú drahé a jednak preto, že sú veľké. Stáť za sto eur niekde v tlačenici a vidieť speváka iba na veľkoplošných obrazovkách nie je moja káva. Ale po rokoch som to opäť raz skúsila. Išlo omôjho obľúbenca. Najlacnejšie lístky na státie, vláčik do Viedne, predražené pivo a boli sme tam. Robbie Williams bol úžasný. Scéna bola vynikajúca, zvuk obstojný, tanečníci draví, atmosféra výborná. Hral svoj posledný swingový album a k hudbe mal všetko pedantne zladené.

Túto jar ubehlo dvadsať rokov od vydania dvoch kľúčových albumov Blur a Oasis, ktoré definovali dôležitú éru v britskej popmusic. Volala sa britpop a už nikdy potom nebola britské hudba tak „in“ ako práve v polovici deväťdesiatych rokov.

Vládnu dnes na Slovensku tradičné biologické cykly, v rámci ktorých prichádza k obmenám približne raz za dvadsať rokov na základe generačných výmen? Alebo sa v nej uplatňujú ako v západnej civilizácii štvorročné cykly štruktúrovanej spoločnosti, ktoré platia v politike a pri všetkých samosprávnych mechanizmoch od verejnej správy cez vysoké školy po vedu? To nie je okrajová otázka, lebo rozhoduje o tom, či k výmenám dochádza podľa prírodného cyklu zrodu, rastu a zániku a celý systém opisuje kruh od juvenility po senilitu, alebo sa spoločnosť mení na základe sociálnej dynamiky a jej straty.