Podľa nedávno vydanej knihy Prvý život Angely M. od Günthera Lachmanna a Ralfa Georga Reutha nebola Angela Merkelová pred pádom Berlínskeho múru iba prírodovedkyňou na Akadémii vied vo východnom Berlíne. Bola zodpovedná aj za „agitáciu a propagandu“ v organizácii komunistickej mládeže, známej ako FDJ.

Doktrína vzájomne zaručeného zničenia, známa aj pod skratkou MAD (mutually assured destruction), sa už počas studenej vojny ukázala ako efektívna zábrana pred jadrovým konfliktom. Funguje aj dnes? A funguje v prípade Severnej Kórey? Nemáme inú možnosť, ako sa na tú otázku bližšie pozrieť.

Poznám odvážlivcov, ktorí si ho pocukrujú a zjedia, akoby to bola tá najlepšia delikatesa. Väčšine ľudí sa však pri jeho ochutnaní tvár vyskladá do grotesknej grimasy a pomerne dlho trvá, kým sa narovná. To s nami dokáže citrón.

.otázka z minulého týždňa Na opačných koncoch pevnej osi, dlhej 1,5 m, sú navarené dve kolesá, jedno s polomerom 501 mm a druhé s polomerom 499 mm. Ak sa takéto dvojkoleso valí bez prešmykovania, opisuje horizontálnu kružnicu s polomerom R. Aká je hodnota R?

Tento mesiac uplynie 45 rokov, čo do Československa vstúpili vojská Varšavskej zmluvy. Nasledovalo 20 rokov „normalizácie“ ducha i celej krajiny. Z tých počiatočných čias mi v pamäti ostali tri svedectvá. Jednu moju známu navštívil slovenský kultúrny činiteľ a pri pohľade na budúcnosť povedal: „Budeme musieť klesnúť až na dno!“. Jeden dlhoročný politický väzeň mi zasa povedal: „Treba sa teraz zababušiť do kožucha a prezimovať.“ A Vlado Jukl nám mladým zdôraznil: „Čelom k masám! Dokiaľ nás nebudú tisíce, komunisti si s nami dajú ľahko rady!“

Milí priatelia. Dnes sa zdá, že majú zelenú iba odroni, odkundesi, vykukovia a lumpi. Slušný človek stojí v kúte a pozerá, čo mu zasa padne na hlavu. Keď som ešte ako dieťa chodil u nás na cintorín, okrem malých hrobčekov, ktoré patrili umrlcom detí môjho veku a štvorcových náhrobkov, pod ktorými boli desivé urny s popolom, fascinoval ma nevýslovným spôsobom jeden velikánsky hrob.

Prezident Združenia podnikateľov Slovenska Ján Oravec obhajuje záujmy podnikateľov na rokovaniach so slovenskou vládou, odbormi, na medzinárodnej úrovni i v médiách. Časté cestovanie mu neprekáža, rád spoznáva nových ľudí a miesta.

Štvrtý ročník piešťanského festivalu Grape je za nami. Niesol sa v znamení skvelých hudobných zážitkov, boja s vrtochmi počasia i v znamení vidieckych oblečkov, ako to počas tohto roku odporúčal dress code.

Budúci rok to bude 25 rokov od novembra 1989. Očakávam nadprodukciu výkladov tejto udalosti. Vo verejnom priestore sa stretnú interpretácie od Budaja, Ondruša, Kňažka, Mečiara, Čarnogurského, Palka, Mikloška, Zajaca, mňa, Hunčíka, Tótha, Radičovej, Szomolányi, Bútoru, Mesežnikova, Hríba, Hanusa, Gálisa, Hrabka, Havrana, Chmela, Chmelára... ak už mám hovoriť iba o výbere z malého slovenského dvora. Po krčmách, na internetových fórach a v bulvárnych médiách dôjde súbežne k explózií ľudovej tvorivosti o konšpiráciách komunistov a disentu, Američanov s Rusmi, Židov so všetkými. A teraz sa v tom vyznaj, človeče.

Prečo kvantitatívne uvoľňovanie v Spojených štátoch kráča ruka v ruke s cenovou stabilitou? Alebo inými slovami: „Prečo, keď FED tlačí toľko peňazí, nevytvára tým vyššiu infláciu?“