Posledné mesiace som často počúval, že COVID-19 už nie je zaujímavá investičná príležitosť. Vakcíny a nové lieky sú finálnym riešením pandémie. Je to len otázka času, kedy súpera položíme na lopatky. Smerujeme k totálnemu víťazstvu. A možno aj nie? Nový variant SARS-CoV-2 ani zďaleka nevyzerá na biely uterák hodený do ringu.

V začiatkoch pandémie bolo viac zľaknutia z vírusu, paradoxne však aj viac optimizmu. Prevládal pocit, že nejaký čas vydržíme žiť radikálne inak, pretože sa bojíme smrti, ale potom príde nejaké zázračné riešenie a bude po všetkom.

Na začiatku to vyzeralo ako náhodný výsledok štatistického spracovania. Ale neskôr sa z toho stal fenomén, ktorému zatiaľ veľmi nerozumieme. Pacienti, ktorí zvládli úspešný súboj s rakovinou, sú odolnejší voči Alzheimerovej chorobe.

Delta variant koronavírusu práve prichádza na Slovensko. Bez fanfár, s tichým šomraním obyvateľstva a obavami, že opäť nás čakajú drakonické opatrenia. Povedzme si teda o tej delte niečo viac: je iná, ale nie výnimočná.

Alkohol má vraj liečivé účinky na organizmus, vravia múdrosti tradované v priebehu stáročí. Mnohé vedecké štúdie však prinášajú skepsu a slávne alkoholové repliky dedov začínajú pozvoľna korodovať. Alkohol totiž spôsobuje ročne 3 milióny úmrtí.

Benzodiazepíny sú malé chemické zázraky prinášajúce upokojenie. Vďaka všeobecným lekárom sa stali ľahko dostupnými. Lexaurin či Xanax sa predpisujú na požiadanie, často bez adekvátneho posúdenia zdravotného stavu. A kto ich raz okúsi, nerád sa s nimi lúči.

Dňa 26. júla 2024 odporučil Výbor pre humánne liečivé prípravky Európskej liekovej agentúry zamietnuť registráciu lieku lecanemab na liečbu Alzheimerovej choroby. Urobil tak napriek tomu, že odborníci nemenej renomovaní už liek schválili v USA a Japonsku.

Aj baktérie majú svojich triednych nepriateľov. Do ich intimity vstupujú bakteriofágy. Malé vírusy podobajúce sa na kozmické lode mimozemských civilizácií. Je to súboj na ostrie noža, kde vyhrávajú bizarné nápady prírody.

Mozog je považovaný za hlavného podozrivého pri vzniku migrény. Keďže sám nedisponuje vnímavosťou na bolesť, musí mať spolupáchateľa. Nová štúdia priniesla šokujúce odhalenie.

Sme opäť o malý krôčik bližšie k pochopeniu fungovania pamäti. Vypočúvanie molekulových aktérov prinieslo nečakané priznanie. Možno sme spoznali pravdepodobné miesto, kde ukladáme nové poznatky. Ale šampanské bude musieť ešte chvíľu zostať v chladničke.