Kazimierz Florian Flocke má stisk ruky ako hrdý sedliak. V sobotu predpoludním som s týmto štátnym tajomníkom ministerstva poľnohospodárstva asi hodinu a pol debatoval o poľských roľníkoch a vývoze poľských potravín aj do Česka a na Slovensko. Pri jeho odchode som sa ho po poľsky spýtal na to, čo som tak trochu tušil, ale s istotou som to nevedel. „Pán viceminister, je pravda, že ste Kašub?“ Plocke sa len usmial, a potom mi svojím rodným jazykom odpovedal: „Jo, gwësno.“ To neznamená nič iné ako „Áno, iste.“

A čo na to ujo Tajgalík, zvykol som sa pýtať, keď som nečakal odpoveď. Dnes už nič, len pamätníci azda vyronia nostalgickú slzu. Bielikovci boli fantastickí, svojho druhu popkultúrny folklór. Ako väčšina mediálnych a teda fiktívnych rodín, predovšetkým televíznych a rozhlasových. Králikovci, Miazgovci, Simpsonovci, Jújingovci, Sopránovci, Bradyovci, Silvánovci, Bundovci, Adamsovci a tak ďalej.

Desaťtisíce ľudí sa čoskoro stretnú v Riu na Summite Zeme OSN. Účastníci – od unavených politikov po zapálených aktivistov – majú znovu podnietiť globálny záujem o životné prostredie. OSN stavia na obdiv prísľub „zelenej ekonomiky", zameranej na boj proti globálnemu otepľovaniu. V skutočnosti však summit mieri na nesprávny cieľ. Globálne otepľovanie nepredstavuje hlavnú ekologickú hrozbu. Aj keby sme – nerozumne – predpokladali, že tento jav spôsobí všetky úmrtia ako dôsledky záplav, sucha, horúčav a búrok, predstavoval by celkový súčet len 0,06 percenta všetkých úmrtí v rozvojových krajinách.

Aj keď nás delil rozdiel dvoch generácií a považoval som ho za barda či posledného aristokrata slovenskej fotografie, nemôžem nebyť osobný. Iba Karol Kállay a Martin Martinček z našich autorov pre mňa symbolizovali pohnuté osudy 20. storočia.

Jednou zo sústavne sa vracajúcich tém na krikľavo neúspešnom júnovom summite OSN Rio +20 bola potreba zmeniť spôsob, akým meriame bohatstvo. Musíme vraj odhodiť našu „posadnutosť" hrubým domácim produktom a vyvinúť „zelený" účtovný štandard.

Prekvapenie uprostred slovenskej panorámy: nad oravskou obcou Klin, na vrchu Grapa, stojí socha Ježiša Krista. Niekoľkometrový Ježiš je kópiou toho známejšieho a väčšieho z Ria de Janeiro.

Legenda českej hudobnej kritiky Jiří Černý sa vracia do Bratislavy a v rámci svojich „antidiskoték” odprezentuje tri programy. V kníhkupectve Artforum bude 15. a 16. októbra púšťať hudbu Leonarda Cohena a Zuzany Navarovej. Obľúbené skladby predstaví 17. októbra aj v .klube pod lampou na Ro(c)kovaní.

Životy štyroch osôb si vyžiadala havária nákladného lietadla Antonov An-12, ktoré sa v piatok pri pokuse o núdzové pristátie zrútilo neďaleko letiska v ukrajinskom meste Ľvov. Informovala o tom agentúra Ria Novosti.

Šéfredaktor tlačovej agentúry RIA Novosti Ukrajina strávil vo väzbe vyše roka a k jeho prepusteniu na kauciu došlo v čase, keď Moskva a Kyjev diskutujú o možnej výmene väzňov. Súdny proces s ním však pokračuje a v prípade usvedčenia mu hrozí 15 rokov väzenia.

Pamätám si, že keď som bola dieťa, ujo autobusár bol hrdina. Ktorýkoľvek autobusár (samozrejme spolu so smetiarmi, vezúcimi sa vzadu na smetiarskom aute, hasičmi a kominármi...). Kto je autobusár dnes? Chudák.