Niektorí ho pokladajú za najväčšiu osobnosť v Košiciach z duchovného hľadiska, hneď po košických mučeníkoch. A iní mu vymysleli prívlastok Apoštol Košíc. 

Ak na nás niečo naozaj vyskakuje z každej konzervy, lesklého čokoládového obalu či chladničky, nie je to celebritka našej európskej periférie, ale – čuduj sa svete – jedna nenápadná a do osemnásteho storočia nami pomerne málo preskúmaná strukovina. Volá sa sója.

V priebehu života mu vraj niekoľkokrát napadlo, že by sa nechal premenovať. Dnes podľa svojich slov dúfa, že už presvedčil o svojich hereckých kvalitách. Hovorí, že niektorí ľudia, rovnako ako jeho otec, vedia povedať viac skrze divadlo než v osobnom vzťahu.

Jeden můj kolega, který pracuje v ochraně přírody, mi občas říká, že na světě už mu dělá radost jenom jeden člověk, a tím je Donald Trump – pro svoji odvahu řešit věci novým, byť někdy kontraproduktivním způsobem.

Na autoritársky populizmus strihu Marine Le Penovej či Donalda Trumpa sú možné dve reakcie – mierne sa mu pripôsobiť, alebo ho rázne odmietnuť.

Džezový trubkár Laco Déczi tvrdí, že sa ľudia v Amerike príliš o politiku nezaujímavú. Radšej si robia vlastný biznis. Trump podľa neho nemôže byť hlúpy, keďže štyrikrát skrachoval a vždy sa z toho dostal. Prečo mu drží palce?

Do  Mjanmarska (Barmy)  som si kúpil letenku na podnet kamaráta. Deň pred odletom mu do toho čosi vbehlo. Asi manželka. Tak som vycestoval sám.

Jedného večera mu telo a myseľ vypovedali službu a divadelník Ján Tyl sa stal trojročným chlapcom, ktorý začal koktať a potreboval blízkosť najbližších, rozprávky a upokojujúce kolísanie. Diagnóza znela: bipolárna porucha.

Jedenásti učeníci odišli do Galiley na vrch, kam im Ježiš rozkázal. Keď ho uvideli, klaňali sa mu, no niektorí pochybovali. Ježiš pristúpil k nim a povedal im: „Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi. Choďte teda, učte všetky národy.“

Uplynulo 75 let od provedení atentátu na říšského protektora Reinharda Heydricha. Po těch dlouhých letech je to historická událost a on je historická postava, byť stále vyvolávající odpor – a pocity zadostiučinění, ovšem za něco, co se vlastně na země sneslo svrchu a na rozkaz zvnějšku.