možno sa snažiť populistickú agendu skrotiť a integrovať do bežnej politiky, neutralizujúc tie najhoršie excesy, ktoré si s ňou spájame. Nie je napríklad nutné reštriktívnu imigračnú politiku či ochranu pracovných miest pre domácich prenechať fašistom, dá sa na ňu radšej dať slušnejší kabát. Či to nazveme appeasement alebo zodpovedný nacionalizmus, jadro je to isté – presvedčenie, že populizmus v sebe nesie zrnko pravdy, ktoré majú prevziať stredové strany, aby prežili.
Riskantnejšiu reakciu možno nazvať radikálny centrizmus. Je ním neochota s populistickou agendou akokoľvek pracovať a namiesto toho voličom ponúkuť európsky projekt, otvorenosť voči medzinárodnému obchodu i migrácii.
Britské a francúzske parlamentné voľby priniesli odpoveď na otázku, ktorá z týchto dvoch stratégií funguje. Theresa May bola miláčikom konzervatívnych komentátorov, ktorých rešpektujem a často s nimi súhlasím. Ross Douthat z New York Times o nej napísal, že je „lídrom, akého americkí Republikáni potrebovali pred dvoma rokmi.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.