Zahraniční ekonómovia, ktorí prichádzali na Slovensko, sa tu dlhé roky cítili ako v malom libertariánskom raji. Verejnú diskusiu spoluurčovali mladí ľudia v médiách a think-tankoch, ktorí aj Miklošove reformy kritizovali sprava. Ale to všetko sa mení. Viacerí tridsiatnici sa dnes lúčia s ideami, ktoré boli pre nich kľúčom k výkladu sveta.

Kampaň pred župnými voľbami v Bratislavskom kraji sa koná v pomerne umiernenom duchu. Ale celkom inak je to na internete, kde kandidátov škandalizujú anonymné stránky. Tie sa snažia nabudiť amatérsky dojem, ale stoja zrejme tisícky eur.

Už sme si zvykli, že náš parlament nie je autonómnym zdrojom zákonodarnej moci, ale skôr bábkou, ktorú vodí vláda. Tej pohodlne prechádza veľká väčšina jej návrhov, pretože ich spoľahlivo schvaľuje parlamentná väčšina. Ale existujú aj výnimky, a práve tie stoja za podrobnejšie preskúmanie.

Každodenný život slovenských platiteľov DPH sa deň za dňom stáva komplikovanejším. Cieľom vlády je obmedziť podvodníkov a vybrať viac. Predmetom lovu je DPH, ako daň, ktorá uniká zo všetkých najviac.

Keď som známym oznámila, že budem niekoľko týždňov bývať a pracovať v Chicagu, s miernym dešpektom pokrútili nosom. Lebo je to druhé najväčšie poľské mesto na svete; bašta demokratov i režisérov apokalyptických filmov; metropola, kde vietor nikdy neprestane a s hromadou mrakodrapov a fastfoodov k tomu. No všetci dodali, že je to domov amerického prezidenta Baracka Obamu, ktorý sa tu pred rokmi venoval tomu, čomu ja dnes – komunitnému organizovaniu.

So štúdiom práva a výkonom právnickej profesie si verejnosť tradične spájala predstavu prestíže a zaručených vysokých príjmov. No v posledných rokoch sa karta obrátila. Právnikov je dnes jednoducho priveľa a majú čoraz väčší problém s uplatnením. Aj preto mnohí po škole rýchlo prichádzajú o ilúzie.

Na okraji krvavých protivládnych demonštrácií v Líbyi vyplávali na povrch zaujímavé súvislosti. Napríklad tie, ktoré sa týkajú amerických popových hviezd a rodiny líbyjského diktátora Kaddáfiho.

Mám rád vlaky. Vozievajú ma za takmer každou reportážou, vraciam sa nimi z ciest po krajine, ktorú i vďaka nim opakovane spoznávam. Dobrý a pohodlný život bez vlakov si neviem predstaviť.

Podnikateľ Boris Kollár je vďaka svojmu netradičnému životnému štýlu veľkým obľúbencom bulváru. Ochotne predvedie všetky svoje ženy i deti. Ale raz sa naozaj nahneval a rozhodol sa súdiť s vydavateľom Plus 7 dní. Výsledok je naozaj kuriózny a verím, že pobaví aj tých, čo nie sú milovníkmi bulváru.

Nechápem politikov a novinárov, ktorí o prípadnom maďarskom občianstve slovenských Maďarov hovoria ako o hrozbe. Veď čo je na tom?