Mlynček dejín ostatných šesťdesiatich rokov zošrotoval množstvo perspektívnych ľudských osudov a z mnohých z nich – pokiaľ vôbec prežili – zostali len tiene pôvodného. Niektoré tvorivé osobnosti však dokázali prekonať so vztýčenou hlavou nepochopiteľné perzekúcie „budovateľských“ 50. rokov, rozbláznene nádejné „zlaté“ šesťdesiate aj depresívne „normálne“ 70. roky, aby preklenuli „nádejou pučiace“ opatrné osemdesiate, ktoré sa preliali do prelomu tisícročí v dvadsaťročí plnom nádejí...

Na stretnutie prišla v tričku s logom svojho klubu. Rozprávala dlho a bolo z nej cítiť nadšenie a odhodlanie. Vraví, že nie je taekwondo ako taekwondo. Prvá dáma tohto športu u nás, Martina Lenhardtová.

V darčekovom košíku toho minulý mesiac veľa nebolo. Zase tie výpadky dodávok. Človek sa musel uspokojiť s niekoľkými banánmi a pár kilogramami kuracieho mäsa. Ale bude lepšie. Aj tak mal pocit, že má vlastne šťastie, pretože keď prišiel do svojej štvrte s desiatimi vajíčkami, ktoré tiež dostal v práci, vybehlo za ním niekoľko susediek s otázkou, kde sa dajú kúpiť.

Robiť kvalitný časopis je v slovenských podmienkach náročné. Robiť v našich podmienkach týždenník, ktorý sa presadí aj v medzinárodnom meradle, si vyžaduje tím tvorivých ľudí, veľkú výdrž a dlhoročnú prácu na spoločnej vízii. Ale robiť na Slovensku časopis, ktorý opakovane porazí Time či National Geographic, je čosi ako zázrak.

Jedna z najnebezpečnejších vlastností tejto doby je spoliehanie sa na techniku. A na pravidlá. Alebo teda celkovo –spoliehanie sa. Nechápte ma zle, som milovníkom techniky –všetko od krásnych alumíniových Macov cez GPS-ky, tablety a iné gadgety od výmyslu sveta – e-booky, mobily...mám to všetko rada a som schopná starať sa o tieto moje hračky s materinskou láskou, leštiť si ich, a keď ich mám nové, aj s nimi spávam v posteli. Ale spoliehať sa na ne?

Kde bolo, tam bolo, žil raz jeden Jules. Jeho druhé meno bolo Verne a tak písal verneovky. V jednej z nich vytvoril veľmi vzrušujúci obraz zemského vnútra. Obraz, ktorý vytvára o zemskom vnútri geofyzika, je tiež vzrušujúci, hoci zrejme nie až tak, ako ten Verneov. Z hľadiska vernosti opisu je to naopak. Ten Verneov obraz nie je príliš verný, ten geofyzikálny je oveľa vernejší.

Pre ľudí, ktorí počúvajú hudbu, je producent len nepodstatným menom na obale albumu. No bez nich by vôbec nevznikli niektoré z najlepších platní v dejinách populárnej hudby. Jedným z nich je aj zvukový čarodejník a motivátor Daniel Lanois.

Existuje pamätná fotografia, ktorá presne vyjadruje, kto bol Jiří Dienstbier. Pre moju generáciu by tá fotografia na slávu a úctu stačila. Vznikla deň pred Štedrým dňom v roku 1989 a sú na nej Jiří Dienstbier a vtedajší nemecký minister zahraničia Hans Dietrich Genscher.

Korporácie sa ocitajú pod tlakom, osobitne zo strany aktivistických mimovládnych organizácií, aby prevzali špecifickú „spoločenskú zodpovednosť“ (corporate social responsibility – CSR). No hoci po tejto zodpovednosti existuje volanie a niektoré korporácie tomuto volaniu vyhovejú, nie sú celkom jasné jej dôvody a spôsoby, akými sa má realizovať.

Po celý čas svojho desaťdňového pobytu na filmovom festivale v juhokórejskom Pusane zháňam pohľadnice. Pociťujem akútnu potrebu ohlásiť do všetkých rodinných i priateľských zákutí, že navštíviť túto zaujímavú krajinu sa vyplatí, aj keď v nej s turistickým ruchom evidentne nerátajú.