Ako postupne odchádzajú naši kamaráti z Občianskeho fóra, vyjavujú sa mi v pamäti o to väčšmi moji českí kamaráti – literárni vedci. Menovite Vladimír Macura a Daniela Hodrová.

V priestoroch kaviarne kina Atlas v Prahe sa uskutočnil krst knihy s názvom „Chvála rebélie“ kolektívu autorov Pavol Frič, Fedor Gál a Michal Horský, troch významných slovenských intelektuálov a publicistov.

Čo sa zmenilo od Novembra 1989? Čo zostalo? V čo sme vtedy dúfali, a o čo nám ide dnes? Aké sú úspechy a neúspechy? Odpovedajú osobnosti a aktéri revolučných udalostí.

Kriminálni zločinci patria do basy. Nieto o čom debatovať. Politici, ktorí myslia iba na seba a „svojich“ ľudí, bez ohľadu na záujmy spoločenské, často dokonca v priamom rozpore s nimi, nepatria do politiky.

Máme voľby na dostrel a vo verejnom priestore unisono voláme: „Zachráňme demokraciu!“. Mám k tomuto chvályhodnému úsiliu tri poznámky.

Keď sa pozrieme na predvolebné Slovensko poriadne, neujde nám jedna skutočnosť, ktorá by mala vyvolávať vážne obavy. Mám na mysli absolútnu a dokonalú absenciu akejkoľvek hlbšej myšlienky. Verejný priestor je dnes tak vyprázdnený ako snáď ešte nikdy.

Fedor Gál sa v nedávnom rozhovore s Karolom Sudorom (Nad Slovenskom som zlomil palicu, svoje šance lacno a zločinne premrhalo) vyjadril o Denníku N a o .týždni spôsobom, ktorému rozumieť nie je jednoduché. Ani potrebné.

Blíži sa Pamätný deň obetí holokaustu a rasového násilia. S Fedorom Gálom hovoríme o tom, ako aj obyčajná zapálená sviečka pomáha zachovať pamäť. O odvahe a ochote pomáhať. O skutočnom patriotizme.

Kam smerujeme? Je nová generácia schopná brániť slobodu? Čo je dobro a čo je zlo? Čo prevažuje a prečo by aj novinári byť nositeľmi nádeje?

Šprtáci sa pozastavovali nad názvom Spenglerovej zásadnej knihy (Zánik Západu). Podstatný však nie je názov, ale metóda a závery Spenglerových úvah.