v rozhovore s Karolom Sudorom hovorí Fedor Gál aj toto: „Je to o tom, že sa celé roky iba pozeráme do zrkadla, akí v skutočnosti sme. A miesto toho, aby sme z toho strašného pohľadu vyvodili jednoznačné závery, tak sa na to zrkadlo usmievame.“

Neviem, či je to naozaj tak. Skôr si myslím, že sa síce pozeráme do zrkadla, ale je to zrkadlo z Harryho Pottera. Ukazuje nám nás takých, akí by sme chceli byť, akí si myslíme, že sme. Skutočnosť, často desivú, máme ako obraz Doriana Graya ukrytú niekde hlboko v podvedomí. Rovnako krivou optikou sa potom pozeráme aj na politikov, ktorých volíme.