Odborné superhity ako napríklad Stret civilizácií Samuela Huntingtona (1997) tvrdia, že o podobu sveta sa hrá na demarkačnej línii medzi súčasnými veľkými civilizáciami. Je rok 2014 a mám pocit, že o budúcnosti sa nerozhoduje iba na rozhraní civilizácií (kultúr), ale predovšetkým vnútri každej z nich. Vlastne skôr by sme mali hovoriť o civilizovanosti (kultúrnosti) jednotlivých ľudí. To my sami navzájom sme si často najväčší nepriatelia. Nezriedka sa stáva, že chýba pocit blízkosti u blížnych najbližších. Závidíme si, deti sa nám javia ako príťaž, rozvádzame sa ako na bežiacom páse, svojich staručkých rodičov hriešne zanedbávame, alebo dokonca i zneužívame, okrádame sa navzájom.

Predstava, že spisovatelia by mali byť svedomím národa, sa zdá staromódna. Boje dobra so zlom nahradili každodenné príbehy a hry so slovami. Nie však v Izraeli, nie počas krvavého konfliktu s ozbrojenými bojovníkmi z Pásma Gazy.

Hovoríme s otcom, ktorého syn dosiahol stupeň ťažkej závislosti od počítačových hier. Napriek tomu si mladý muž nikdy svoju závislosť nepriznal.

Nerád počúva, že je zázračné dieťa, pretože jediným naozaj zázračným dieťaťom bol podľa neho Mozart. Názor na jeho hru si môžete urobiť sami – youtube na to poskytuje dostatok materiálu. Martin Chudada.

Najprv to vyzeralo ako vtip, neskôr ako šikovná politická hra, nakoniec sa ukázalo, že Jón Gnarr a jeho Najlepšia strana priniesli nielen do islandskej politiky dôrazy, ktoré v nej chýbali.

Hudobník Fero Király hovorí, že cieľom jeho snaženia je dostať kohokoľvek k hudbe, či už zdravých, veľkých, alebo malých, autistov a do hudobného vzdelávania vniesť kreatívny proces. Hrá na klavíri, programuje, učí, vytvára projekty pre Cluster Ensemble, ktorý spoluzakladal.

Jedenásť operných premiér a viac než 250 predstavení. Taká je kvantitatívna bilancia sezóny 2013/2014 na slovenských profesionálnych scénach. K tomu pripočítajme opernú časť 41. ročníka Zámockých hier zvolenských, augustovú inauguráciu nového open-air festivalu Viva Verdi!, opernú podkapitolu nultého ročníka festivalu Eurokontext v SND či zrod nového poloprofesionálneho telesa Komorná opera Bratislava a dospejeme k pocitu, že opere sa na Slovensku nevodí zle. Nevyprchá optimizmus pri pohľade na kvalitatívnu stránku veci? Aká v skutočnosti bola operná sezóna 2013/2014?

Grécky prízrak sa opäť vznáša nad Európou. Ak predčasné parlamentné voľby vyhrá radikálna ľavicová Syriza, zastaví splácanie dlhov a vyvolá krízu, ktorá nemá „ľudské“ východisko.

Každá z piatich Čechovových hier má silnú psychologickú i spoločenskú tému. Čajka je hra o umení a šmíre. Ujo Váňa je hra o obeti. Váňa a jeho neter sa obetujú pre prof. Serebriakova. Myslia si, že je to veľká osobnosť, no zistia, že je to len prázdny egoista. Žili zbytočne. Ivanov je hra o vyhorení. Ivanov chce reformovať hospodárstvo, ožení sa netradične. Láska sa skončí, aj ideály, má dlžoby. Nespokojný so sebou sa zastrelí. Višňový sad je hra o aristokratoch, neschopných podnikať. Žijú na dlh. Odmietnu reštrukturizovať dlhy. Tak mladý podnikateľ rozparceluje višňový sad na parcely pre vily. Tri sestry sú jediná hra Čechova z prostredia vojakov.

Chcem písať o neškodnej hlúposti, nie o vražednej – nie o tom, čo sa stane, keď primitívom zveríte protilietadlový systém BUK. Začnem letnou témou. Ale nakoniec dôjde aj na Západ a Východ. Skôr než Putinovo Lockerbie zrušilo letnú sezónu, žartovali české médiá na účet poslanca Stanislava Humla. Pán Huml je dopravný policajt, bývalý člen KSČ a potom iných strán, ktorý hrá veľmi potrebnú úlohu parlamentného hlupáka: ak nie je v lete o čom písať, stačí nastaviť mikrofón, a on už niečo capne. (Títo ľudia sú cenní – aj priemerní voliči si vďaka nim môžu pripadať bystrí.)