Milí slovenskí konzervatívci, ale aj liberáli, no najmä vy, naši spoloční maďarskí priatelia, mám na vás veľkú prosbu. Pomôžte mi odpovedať na otázku, kto je Viktor Orbán.

Bol som smutný, no vlastne len trochu, hoci päťtisíc eur, to človeka zamrzí. Lenže na cenu Európskeho parlamentu za žurnalisticku som s českou nomináciou nemal šancu.

„Keď sa pozerám na svoje piesne Hallelujah a Dance Me To The End of Love, viem, že majú v sebe istý nádych dokonalosti, ktorý mi spôsobuje radosť," povedal legendárny kanadský pesničkár Leonard Cohen. Nie je v tom žiadne chválenkárstvo ani preháňanie. Niektoré z najlepších Cohenových piesní sú skutočne dokonalé. Pred šiestimi rokmi sme vybrali sedem z jeho najslávnejších piesní, za ktorými sa skrýva utajený a pozoruhodný príbeh.

Politika Slovenska k Balkánu má dve línie. Jednou z nich je politika tretieho sektora a malej skupiny mienkotvorných ľudí. Všímajú si najmä Bosnu a Hercegovinu a Kosovo. Iróniou je, že pritom na jeden región uplatňujú dva odlišné pohľady. Multietnická Bosna má zostať jednotná, a tak sa dostať do EÚ. Kosovo, ktoré jednostranne vyhlásilo nezávislosť, má byť riadne medzinárodne uznané vrátane Slovenskom. Politika vlády sa líši prioritami aj pohľadom. Slovenská vláda podporuje jednak rýchle členstvo Chorvátska v EÚ a jednak Srbsko. Hoci sa viacerí slovenskí diplomati podieľali na politike medzinárodného spoločenstva a dohliadali na referendum o nezávislosti Čiernej Hory či správe Bosny a Hercegoviny, bratislavská vláda stála skôr na strane Belehradu. Srbom sme posielali najviac humanitárnej pomoci a keď išlo o sporné otázky ako Kosovo, všetky slovenské politické strany v parlamente hlasovali jednotne. Mikuláš Dzurinda stojí skôr na strane štátu, nie tretieho sektora. Podporoval Záhreb aj Belehrad a postavil sa proti nezávislému Kosovu. Jediná téma, kde sa zhodol s tretím sektorom, bola jeho podpora bombardovania Juhoslávie v roku 1999. Bude zaujímavé sledovať, ako sa slovenská zahraničná politika voči Balkánu bude vyvíjať, pretože s Dzurindom prišli na úrad aj ľudia ako Milan Nič, ktorí sa doteraz profesionálne venovali skôr Bosne.

Americkí prezidenti pravidelne – a naivne – vstupujú do rieky s názvom izraelsko-palestínsky mierový proces. Posledných takmer štyridsať rokov si každý z nich myslí, že to vyrieši. Zaiste, posuny nastali.

Trikrát o tom, o čom sa hovorilo už stokrát – a zrejme stále málo. O kríze, ktorá je v skutočnosti celkom inde ako v peňaženkách. Ako finančnú ju vnímame aj preto, že veľa vecí si všimneme až vtedy, keď pre ne prídeme o peniaze.

S psychológom Antonom Heretikom sme sa rozprávali o tom, čo to je davová psychóza, ako vzniká a o tom, čo robiť, keď sa človek uprostred nej ocitne.

Heslom Love Parade 2010 bolo The Art of Love, teda Umenie lásky. Do histórie sa však zapíšu slová chaos, tunel, panika, úzkosť a 21 mŕtvych. Čo sa to v Duisburgu stalo? Ako k tomu došlo? Dalo sa tomu predísť? A kto za to môže? Nech si už o masových diskotékach, akými sa Love Parade stali, myslíme čokoľvek, takýto koniec si určite nezaslúžili.

Organizátori tohtoročných majstrovstiev sveta v hokeji rátajú až s 300-tisíc návštevníkmi. No sledovať nebudú len výkony hokejistov. Dôležité bude aj to, ako sa svetu predstaví celá krajina. Ako sa dá úspešne zvýšiť renomé Slovenska v zahraničí?

Zatiaľ čo sa v Líbyi ešte stále bojuje, v médiách sa objavujú bizarné portréty vodcu Kaddáfího. Jeden z nich teraz načrtla ukrajinská sestrička Oxana Balinská.