Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Orgány na krízu

.časopis .európa

Trikrát o tom, o čom sa hovorilo už stokrát – a zrejme stále málo. O kríze, ktorá je v skutočnosti celkom inde ako v peňaženkách. Ako finančnú ju vnímame aj preto, že veľa vecí si všimneme až vtedy, keď pre ne prídeme o peniaze.

Európska únia sa napokon dohodla – teda minimálne dospela k politickej dohode. Vytvorí Európsku radu pre systémové riziko a okrem nej ešte tri úrady, ktoré budú mať za úlohu monitorovať cenné papiere, banky a poisťovne. Je to vraj potrebné, aby sa už v budúcnosti nezopakovali výkyvy, ako je finančná kríza, ktorá sa prejavila pred troma rokmi.
.kto bude koho obmedzovať
Vytvorenie týchto orgánov dohodli tri strany takzvaného eurotrojuholníka: Európska komisia, Európsky parlament a členské štáty. Spravili tak s nádejou, že získajú „riadiacu vežu a radary, na ktorých bude možné identifikovať riziká, a nástroje na lepšiu kontrolu finančných hráčov, ako aj prostriedky na rýchlu a koordinovanú akciu“. To vyhlásil Michel Barnier, eurokomisár pre vnútorný trh.
Prívrženci tohto spôsobu eliminácie rizík však ešte nemajú vyhraté. Keďže ide o politickú dohodu, realita sa môže od plánov líšiť. Aby spomínané kontrolné orgány vznikli, musia ich vytvorenie odsúhlasiť ministri financií členských štátov, a to sa očakáva tento týždeň. A členské štáty mali doteraz svoje výhrady. Nečudo, pretože vznik takýchto kontrolných úradov predstavuje ďalšie obmedzenie suverenity štátov. Zatiaľ sa členské štáty dočkali aspoň jednej satisfakcie: vyhlasovanie stavu ohrozenia a jeho hlásenie do Bruselu budú mať na starosti ony, nie Európska komisia ani Európsky parlament.
Samozrejme, že z vytvorenia takýchto kontrolných orgánov napokon vyplynie predovšetkým ďalšie obmedzenie pôsobenia súkromného sektora. Proti tomu však jednotlivé členské štáty až tak brojiť nebudú. Im ide o to, že „svoj“ súkromný sektor si radi obmedzujú sami a netúžia po tom, aby ich pri obmedzovaní obmedzovala Únia.
Súkromný sektor zase vie, že obmedzovanie je obmedzovanie, nech už prichádza z ktorejkoľvek strany, a treba ho jednoducho prežiť – alebo sa cezeň prelobovať. Rozdiel je predovšetkým v tom, či sa bude lobovať v domácich hlavných mestách, alebo v Bruseli, prípadne v sídlach nových inštitúcií, ktoré budú vo Frankfurte, v Londýne a v Paríži. Ak teda vytvorenie nových orgánov prospeje ešte niekomu okrem úradníkov a lobistov, zdravý rozum zostane veľmi prekvapený.
.robte lepšie PR!
Finančnú krízu sotva zaženú nové úrady, orgány, inštitúcie, agentúry a iné telesá, ktoré vie EÚ vyčarovať vždy, keď potrebuje robiť dojem, že niečo rieši. Teraz možno vymyslí aj nejaké nové teleso na riešenie krízy dôvery, ktorá vyšla najavo pri poslednom prieskume Eurobarometer. Podľa výsledkov tohto prieskumu klesá podpora pre inštitúcie Európskej únie. Prieskum bol vykonaný v máji a jeho výsledky boli zverejnené predminulý týždeň. Podľa nich si len 49 percent občanov krajín EÚ myslí, že členstvo ich krajiny v Únii je „dobré“. Euroinštitúciám dôveruje iba 42 percent z nich. Samozrejme, že predseda Európskej komisie za takéto nepríjemné výsledky hneď pokarhal členské štáty, ktorým podľa neho európsky projekt neprirástol dostatočne k srdcu. Keby ho nadšenejšie obhajovali a pestovali, ich občania by sa k nemu stavali priaznivejšie. (V skutočnosti to znamená, že vlády nemajú Brusel kritizovať a doma majú robiť Európskej únii lepšie PR. Veď načo dostávajú tie eurofondy?) Inak však podľa Manuela Barrosa dôvera poklesla predovšetkým v dôsledku ekonomickej krízy.
Je to omyl. Úniou neotriasa ekonomická kríza, ale kríza zdravého rozumu a hodnôt, a to už dávno. Občania, ktorí sú najmä na starom kontinente tradične voči štátu poslušnejší a hranice svojej individuálnej slobody si strážia s neveľkou ostražitosťou, však krízu hodnôt poriadne cítia až vtedy, keď im siahne na peňaženky. Teraz im na ne siaha a možno je to aj dobre. Keď totiž musia financovať rozhadzovanie a nezodpovednosť iných, možno sa konečne začnú dôrazne pýtať, na základe akých hodnôt ich niekto chce na takúto absurditu prinútiť.
.ďakujeme, neprosíme
Na záver stojí za to pripomenúť si ešte drobnú, ale významnú udalosť z augusta. Švajčiari sa rozhodli, že do Európskej únie predsa len ešte istý čas nevstúpia. Ich vláda sa vyjadrila, že zatiaľ je lepšie zostať v rovine bilaterálnych dohôd a neusilovať sa o členstvo. Čuduje sa im niekto? Tých 51 percent opýtaných z Eurobarometra iste nie...
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite