Veľká noc to nemá jednoduché, v porovnaní s Vianocami ťahá v obľúbenosti zjavne za kratší koniec. Oba tieto silné kresťanské sviatky boli pre komunistov ťažkým orieškom, skúsili ich aspoň premenovať – tak ako Vianoce označili za Sviatky pokoja a mieru, tak chceli podstatu Veľkej noci schovať za ničneznamenajúce označenie Sviatky jari.

Tak opět po roce radostně do Buchlovic na tradiční festival vína a literární seminář. Co je to však letos za nápad mluvit o víně a deficitu? A je víno opravdu věc tak samozřejmá, jak si pořadatelé zřejmě představují, když má tolik nepřátel? Kupříkladu takový abstinent víno chápe jen jako nebezpečnou drogu, které se vyhýbá. Ve stejném předsudku žije i muslim, považuje víno za al – ko – hol, rozdíl mezi vínem a spiritusem nikdy nepoznal, a proto i on soudí, že víno je droga a nikoli nápoj, podobně jako alkoholik, který se chce co nejrychleji opít. „Kdo však nenávidí víno, hřeší, přestože je to hřích bezejmenný,“ říká Tomáš Akvinský, víno je přece nápoj sakrální. Češi na rozdíl od Moravanů na tom také nejsou nejlépe. Pijí převážně únavný studený, ospalý a trudnomyslný nápoj. Aby ne, když jim v mládí servírovali náhražky – Pražský výběr, Ostravský kahan, Svíčku a dnes krabicové víno z Čile nebo z Moravské vinařské oblasti. Ví snad někdo, kde se nachází ona moravská oblast?

Prví si reklamu na mlieko s tučniakom všimli fanúšikovia Linuxu. Linux, to je voľne šíriteľný operačný systém, ktorý mi bol vždy podozrivý. Jednoducho neverím, že niečo, čo je zadarmo, je naozaj zadarmo, ale o tom niekedy inokedy. Teraz ide o mlieko s tučniakom. Linuxáci si tú reklamu všimli preto, že tučniak na nej zobrazený akoby z oka vypadol tučniakovi, ktorý je oficiálnym maskotom Linuxu.

Jeden ležérny až znudený a druhý tak trochu zakríknutý. Obaja tandem, ktorý uvládze každotýždňovú štvorhodinovú rádiovú šou, ale zvládne to s bravúrou, aj pred publikom.

Presne rok po tom, čo Maďarsko ťahal z bankrotu MMF, česká koruna sa blížila hranici 30/euro a Financial Times vyšli s titulkom „Argentína na Dunaji“, panika na trhoch opäť straší Európu.

Opäť stojím na bruselskom „place Lux“. Malé námestie v starom meste, s vykurovacími stĺpikmi a umelohmotnými strieškami, chránenými pred zimou. Tisnú sa tu stovky mladých európskych kariér.

Čo je to filmové klišé? Ide o súbor opakujúcich sa filmových skratiek, zjednodušení a často aj hlúpostí, niekedy viac, niekedy menej funkčných v rámci fiktívneho sveta filmových diel. Počas nášho života, spojeného s konzumáciou stoviek filmov, sme si z nich vytvorili filmovú abecedu, ktorú väčšinou akceptujeme. Ak si to však rozmeníme na drobné, prekvapí nás množstvo scenáristických fígľov a schém, známych z mainstreamovej kinematografie.

Spor o nečisté financovanie SDKÚ je čoraz viac bizarný. Vedie ho nástenkou, emisiami či pozemkami opakovane usvedčený komplic, odpovedá mu Palackov patrón. A obaja hovoria o čistote.

Speváčka Katarína Koščová vydáva po päťročnej pauze svoj piaty sólový album Hranica dažďa. Spolupracovala na ňom opäť s Danielom Špinerom. Bude nový nielen iným zvukom, ale aj tým, že sa v ňom vyjadruje aj k témam, ktoré hýbu spoločnosťou.

Mali by sa vyhlásiť za návykovú látku. Podobne ako cigarety, alkohol, prípadne iné drogy. Stačí pozorovať ľudí, keď okolo nich prechádzajú v obchode. Tie kradmé ruky, tie hladné oči, keď si balíček plný šuchotajúceho materiálu dávajú do košíka! Zemiakové lupienky.