Hilary Mantelová dostala druhého Bookera za druhú knihu historickej trilógie, na Slovensku sa hľadá Ballovo Oko.

Spýtal(a) si sa ma: „Prečo sa tak dobre cítiš v rómskych osadách?“ Odpísal som: „Pretože sa tam cítim slobodný.“ Zavrel som oči.

Je zrejmé, že gól Nového Zélandu v poslednej minúte zápasu nestál za remízu. Je zrejmé, že preferenčné prekrúžkovanie štvorice z OKS nestálo za štyri poslanecké kreslá. Alebo nie je?

Včera som bol na film V pasci neoliberalizmu, ktorý sa premieta v rámci Medzinárodného filmového festivalu v Bratislave. Podľa krátkej charakteristiky filmu na webe festivalu som tušil, že to bude film kritický, ale bol som zvedavý do akej miery a aké argumenty bude kanadský režisér Richard Brouillette používať.

Po predchádzajúcich dvoch príspevkoch, ktoré pojednávali o potrebe školy ako bezpečného sociálneho prostredia, tentoraz o celistvom záujme o mladých trochu inak – očami nedávneho stredoškoláka.

Akademický senát LF UK dnes s jasnou prevahou hlasov opätovne zvolil Petra Labaša za dekana fakulty. Ak chce niekto hľadať dôkaz o povestnom lekárskom cynizme, senátori mu pred očami rovno postavili monument.

Lietajúce auto Ak nejaká udalosť, súvisiaca so Slovenskom, obletela minulý týždeň svetové médiá, tak to bola prezentácia hybridu medzi automobilom a lietadlom AeroMobil 3.0 na festivale Pioneers vo Viedni. Je výsledkom 25-ročnej práce konštruktéra Štefana Kleina, s ktorým spolupracuje aj niekdajší novembrový študentský líder a neskôr podnikateľ v reklame Juraj Vaculík. Aeromobil na cestách dosiahne maximálnu rýchlosť 160 km/h, kým jeho cestovná rýchlosť vo vzduchu bude 200 km/h.

Česká a slovenská ŠtB, rumunská Securitate, Poľská SB, maďarská ÁVO, východonemecká Stasi. Ako zásadne, bezohľadne, surovo, ale svojím spôsobom elegantne a sofistikovane vstupovali ľuďom do životov tajné polície európskych socialistických totalitných systémov, o tom vzniklo šesť unikátnych dokumentárnych divadelných inscenácií, mapujúcich ich rôzne modely. Od soboty 11. októbra ich týždeň čo týždeň vysiela RTVS v šesťdielnom cykle dokumentárnych filmov Paralelné životy – 20. storočie očami tajnej polície. Ten je vyústením rovnomenného projektu Asociácie Divadelná Nitra. Vracia sa k príbehom, na ktoré by sme najradšej zabudli.

Niektoré veci sú všade na svete rovnaké. V iných farbách, tvaroch, končinách, ale ľudia majú krásnu vlastnosť prejavovať sa takmer rovnako, nech pochádzajú odhocikiaľ. Matka starajúca sa o dieťa ‒ ok, nemá kočík a cumeľ, ale má tú istú lásku, nehu a strach. Šofér autobusu, vždy rovnako dôležitý – v Indii či na Slovensku. Úradník jediaci svoj obed v kancli. Namyslený biznismen v aute so šoférom parkujúci v strede križovatky.

Majú ho skoro na každom hrade či zámku. Visí na stene medzi ostatnými obrazmi a sprievodca naň nikdy nezabudne turistov upozorniť. Tajomný portrét muža či ženy, ktorého oči vás neustále sledujú.