Ľahšiu časť eurokrízy máme za sebou. Doteraz stačilo rozdávať sľuby. No pomaly treba začať zháňať peniaze na ich plnenie. Šetrením. A to bude bolieť. Niektorých asi viac, iných menej, isté však je, že to bude bolieť všetkých. A preto sa do toho nikomu príliš nechce.

Bol som v Grécku. Poučený mienkotvornými médiami i paňou z autobusu, ktorá takmer celú cestu z Modry nadávala na obyvateľov tohto sympatického štátu, som sa rozhodol, že budem pozorovať, ako to vyzerá v praxi. A skutočne. Gréci sú tuční a popíjajú kávičku. Tak by sa dala zhrnúť predstava serióznych i bulvárnych médií, a je to tak aj v realite. Posedávajú pri mori. Aj to je pravda. A my im posielame na toto všetko peniaze. No hrôza. Aj autá tam furt chodia a dokonca aj eskalátory v metre. Tak vyzerá kríza? Super, už sa na tú krízu tešíme, čo?

Úplne na začiatku bola arizonská „pěvice“, krásna, ale nešťastná žena, snažiaca sa v kultovom českom westerne Limonádový Joe nájsť tú pravú lásku. V roku 1989 vznikla v Bratislave kapela, ktorá sa pomenovala podľa nej. Tornádo Lue.

Na Slovensku je veľa talentovaných ilustrátorov a knižných dizajnérov, no vizuálne príťažlivé knihy sú na pultoch slovenských kníhkupectiev výnimkou. A to je ten paradox.

Rozhovor s Ľubošom Pástorom, profesorom finančnej ekonómie na University of Chicago, o tom, či sa americkí ekonómovia posunuli doľava a či existuje stredná cesta.

KNIHA Avraham B. Jehošua: Molcho (Pistorius, 2012) Chudák Molcho! Hneď v prvej vete románu mu zomiera manželka. Chorá bola sedem rokov a Molcho sa o ňu celý čas príkladne staral. Na prvých stranách knihy je toľko smútku, že človek musí vypäť všetky sily, aby sa cez ne „prečítal". Ak sa mu to podarí, odmena ho neminie. Molcho (z hebrejčiny do češtiny ho výborne preložila Magdalena Křížová) je s nadhľadom a miestami celkom vtipne napísaný román o trúchlení.

Sú všade okolo nás. Lákajú nás, pokúšajú a nakoniec neodoláme. GPS-ky, tablety, smartfóny, motorky, nožíky, ďalekohľady, počítače, foťáky... No skrátka, všetky tie hračky pre chlapcov, na ktoré má približne 0,001 percenta žien slabosť tiež. A že práve ja musím patriť medzi nich. Že práve ja musím míňať prachy na súpravu nástrojov, aby som sa potom mohla vŕtať v trabante. Že ja sa musím vždy zastaviť pod tými schodmi v auparku, kde maju GPS-ky, len aby som tam strávila pol hodiny a potom odišla naprázdno do obchodu s nožíkmi, plného úchylov v army handrách, obdivujúcich pár vysoko nacenených ostrých čepelí.

V Československu som žil 27 rokov. A hoci traja moji kolegovia tvrdia, že ten štát musel zaniknúť, pretože v ňom z dvoch národov nevznikla jedna spoločnosť, pokladám sa za dôkaz pravého opaku.

Fixná idea premiéra, jedna zdravotná poisťovňa, je vo fáze „projektovej dokumentácie“. Analýzu, ktorú predstavila ministerka Zvolenská, však ešte čaká tŕnistá cesta realizácie. Je takmer isté, že stanovený termín – rok 2014 – pluralitný systém poisťovní prežije. No dôvod na výdych to nie je. Zo staršieho verdiktu Ústavného súdu k prvému Ficovmu pokusu o „unitarizmus“ v zdravotníctve („zákaz zisku“) jednoznačne vyplýva, že ústavne konformný spôsob neexistuje. Skutočnosť, že druhý pokus začína premiér z právne beznádejnej pozície, o čom dobre vie, tak s veľkou silou upozorňuje, akú významnú rolu zohráva v jeho vládnutí ešte stále ideológia.

Keď píšem tento text, netuším, či sa tomu pánovi podarilo v sobotu dobre poupratovať „komunálny odpad“, ktorý má na svojom novonadobudnutom pozemku v Krásnohorskom Podhradí. Pozrela som si deň predtým jeho prezentačné video k tejto akcii. Ako vlastník obhajuje svoje nespochybniteľné právo upratať si na svojej parcele, ktorá je v katastri nehnuteľností stále vedená ako trvalý trávnatý porast. A hoci médiá vraj proti nemu vedú dezinformačnú kampaň, on iba bráni svoje právo, dať svoju parcelu do takého stavu, aby sa neporušoval zákon. Teda aby jeho pozemok bol opäť pozemkom iba s trvalým trávnatým porastom. Žiadne načierno postavené chatrče tu teda nemajú čo robiť.