Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Kapitalizmus sa dá zlepšiť

.martin Hanus .časopis .týždeň v ekonomike

Rozhovor s Ľubošom Pástorom, profesorom finančnej ekonómie na University of Chicago, o tom, či sa americkí ekonómovia posunuli doľava a či existuje stredná cesta.

.táto kríza vyvolala nedôveru voči trhu aj kapitalizmu. Podľa vás sa ekonomický liberalizmus v niektorých dôležitých otázkach mýlil?
Nemyslím si to. Voľné trhy síce občas zakopnú, ako počas tejto krízy, ale i tak sú dlhodobo najlepším motorom hospodárskeho rastu. Trhy dramaticky zvýšili našu životnú úroveň v posledných desaťročiach, a to aj keď zarátate obdobie finančnej krízy. Vytiahli z chudoby stámilióny ľudí, viac ako akékoľvek vládami organizované aktivity. Voľné trhy motivujú na zodpovednú prácu aj na inovácie. iPad, Facebook, Google, to všetko sú inovácie, ktoré nám nepriniesol žiadny vládny projekt.

.aká je situácia v USA medzi ekonómami? Dá sa povedať, že protrhový liberalizmus stráca intelektuálnu príťažlivosť a aj z ekonómov sa stávajú umiernení kritici kapitalizmu?
Nebadám žiadny výrazný posun. Médiá možno dávajú viac priestoru ekonómom typu Krugman ci Stiglitz, ktorí zmýšľali ľavicovo už pred krízou. Nemyslím si však, že sa pre krízu začali ekonómovia nejako prudko odkláňať od kapitalizmu. Skôr ich počujem hovoriť: „Vieme, že kapitalizmus potrebujeme, ako ho môžeme zlepšiť?" A toho priestoru na zlepšenie existuje habadej, trebárs v bankových reguláciách alebo v penzijných systémoch.

.je niečo, v čom ste vy sám pod vplyvom súčasnej krízy zmenili názor?
Ale áno, napríklad som si oveľa lepšie uvedomil, že finančný sektor je veľmi labilný a môže sa celý zosypať ako domček z karát, len čo k nemu ľudia stratia dôveru. A keďže bankový kolaps by ohrozil celú ekonomiku, musíme akceptovať niektoré vládne zásahy do voľných trhov, či už regulácie, alebo v krajnom prípade aj bankový bailout. Nikdy som nebol fanúšikom bailoutov, ale na jeseň 2008 som pochopil, že to vtedy inak nešlo.

.váš kolega z Chicaga R. Thaler prišiel ešte pred krízou s akousi strednou cestou, ktorú nazval libertariánskym paternalizmom. Ten naďalej pokladá ekonomickú slobodu za podstatnú hodnotu, súčasne však zastáva názor, že štát má vo viacerých oblastiach ľudí postrkávať k tomu, aby sa rozhodovali správne, napríklad aby si viac šetrili na starobu. Viacerí liberáli Thalerovi vyčítali, že v skutočnosti reinkarnoval starý paternalizmus, zaodetý do moderného hávu. Súhlasíte s touto kritikou?
Skôr súhlasím s Thalerom. Ľudia vždy robia rozhodnutia v istom kontexte a ten kontext má na tie rozhodnutia značný vplyv. Keďže neutrálny dizajn kontextu neexistuje, bude asi lepšie, keď ten dizajn navrhne vládny expert, ako keby mal byť ponechaný na náhodu. Akurát treba nejako zabezpečiť, aby ľudia nezleniveli. Môžu si totiž povedať: načo si budem nad rozhodnutím lámať hlavu, keď už vláda vymyslela, čo je pre mňa dobré. Nechceme mať z ľudí stádo truľov, ktorí nepoznajú osobnú zodpovednosť.

.ale kde je hranica tohto prístupu, aby sa nezvrhol do štátneho poručníctva? Viacerí sa zhodnú v tom, že je správne, aby štát motivoval občanov šetriť si na starobu, ale je správne, aby v mene užitočnosti štát viac zdaňoval sladené nápoje či mastné jedlá?
Vláda by si mala počkať na výsledky dôveryhodných štúdií, dôsledne ich predebatovať na verejných fórach, a potom sa zariadiť podľa verejnej mienky.
Ja osobne by som privítal vyššie dane na prudko sladené nápoje. Verejnosť dnes akceptuje dane na cigarety a alkohol. Podľa mňa je len otázka času, keď sa k nim pridajú aj preukázateľne nezdravé potraviny. Myslím si, že naše vnúčatá budú považovať typický jedálniček našej generácie za smiešne nezodpovedný. Uvalenie daní na nezdravé potraviny bude mať pozitívny vplyv na zdravie, najmä u chudobnejších ľudí, ktorí sú často menej informovaní a súčasne viac citliví na ceny. Navyše to pomôže štátnej pokladnici.

.občas sa v americkej tlači objaví, že tajným ctiteľom libertariánskeho paternalizmu je aj Barack Obama. Je to pravda?
Asi áno, keďže Cassa Sunsteina, ktorý je s Thalerom spoluautorom tohto konceptu, urobil šéfom regulačnej politiky v Bielom dome. Mimochodom, Obama a Sunstein boli dlhé roky kolegovia, keď obaja prednášali na právnickej fakulte našej univerzity v Chicagu. Sunstein mal vtedy na fakulte oveľa vyššiu pozíciu ako Obama. Časy sa menia...

.akému výskumu sa momentálne venujete?
Zaujíma ma vplyv politických faktorov na ekonomiku a najmä na finančné trhy. Napríklad to, ako trhy reagujú na vyhlásenia politikov, alebo to, ako na trhy vplýva neistota o budúcich krokoch vlád. Prvý článok na túto tému mi vyšiel v lete v Journal of Finance, druhý budem čoskoro publikovať.
Popri akademickej práci sa trochu angažujem aj v praxi. Spolu s kolegom sme nedávno zostrojili nové akciové indexy pre naše fakultné centrum CRSP. Veríme, že tieto indexy budú úspešne konkurovať tradičným indexom ako S&P 500 či Dow Jones. Začiatok máme dobrý. Americký gigant Vanguard, jedna z najväčších investičných firiem na svete, pred pár týždňami vyhlásila, že na naše nové indexy presúva 16 svojich investičných fondov v celkovej hodnote 376 miliárd dolárov. To je približne toľko peňazí, ako celý grécky dlh.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite