Ku Kchaj-laj, manželka zosadeného vysokopostaveného čínskeho politika Po Si-laja, bola minulý mesiac odsúdená za vraždu britského podnikateľa Neila Heywooda. Podľa viacerých médií bol tento proces naaranžovaný tak, aby zakryl vážnejšie zločiny. Ku a jej manžel údajne v spolupráci s Heywoodom obchodovali s ľudskými orgánmi a s mŕtvymi telami politických väzňov.

Barack Obama pred štyrmi rokmi porazil svojho republikánskeho súpera Johna McCaina svojou víziou nádeje a zmeny; bola to „zmena, ktorej môžeme veriť". Paradoxom prezidenta, ktorý dnes obhajuje svoj úrad proti Mittovi Romneymu, je silné varovanie pred zmenami, ktoré by čakali Romneyho Ameriku, takmer nostalgia za Spojenými štátmi, v ktorých dnešné generácie vyrástli, no ktoré už nasledujúca generácia zažiť nemusí. Minulotýždňový zjazd Demokratickej strany, ktorý oficiálne nominoval Obamu za kandidáta na ďalšie štyri roky, bol plný volania po uchovaní toho, čo charakterizovalo blahobyt a dobrý život Američanov posledného polstoročia ? od možnosti väčšiny ľudí nájsť si dobrú prácu a slušné bývanie až po veľké zdravotné programy Medicare a Medicaid. Bolo to volanie za Amerikou, ktorá ponúkala kombináciu tradičného amerického sna, kde sa tí usilovní a pracovití bez ohľadu na svoj pôvod môžu dostať (niekedy až v ďalšej generácii) k ovociu svojej práce, a sveta, v ktorom sa štát nakoniec aspoň nejakou formou postará o slabších a pomôže núdznejším. Nostalgiu tomuto volaniu dodáva skutočnosť, že táto Amerika existuje čoraz menej, a že dlhy, ktoré táto Amerika vyrobila, bude musieť niekto zaplatiť. Amerika má na začiatku druhého desaťročia druhého tisícročia prvú generáciu nových dôchodcov, ktorí sa narodili po 2. svetovej vojne. Sú relatívne zdraví, plní energie, relatívne bohatí (často so štátnymi alebo firemnými penziami), majú niečo vyše 65 rokov a ďalšich 20-30 rokov aktívneho života pred sebou. Nie je vylúčené, že táto generácia dôchodcov, ktorá bola podľa Davida Brooksa dokonca vytvorila úplne novú vekovú skupinu v spoločnosti, skupinu aktívnych penzistov s osobitnými návykmi a potrebami, bude v tejto podobe aj generáciou poslednou. Tá ďalšia o 20 či 30 rokov na to všetko už nemusí mať peniaze.

Vyzerá to tak, že Robert Fico vážne uvažuje o prezidentskej kandidatúre v r. 2014, alebo je už dokonca rozhodnutý. So signálmi zvnútra Smeru, ktorého lídri druhého sledu – Kaliňák, Číž, Maďarič – dávajú na predmetnú otázku zmätené a vyhýbavé odpovede, akoby sa roztrhlo vrece.

Kým bulvár rieši jeho spolužitie s expremiérkou, Marián Balázs pre denník SME opísal, ako vidí slovenský politický svet a svoje miesto v ňom. Podľa bývalého šéfporadcu Ivety Radičovej sú všetci stredopraví politici navôkol populisti, v horšom prípade skorumpovanci. Richard Sulík? Jasný gauner, ktorý spolu so zaplateným Matovičom a Zajacom položil Radičovej vládu. Lipšicova Nová väčšina? Všetko smiešne, veď Lipšic nič nedokázal, „toto pre mňa nie je ponuka“. Balázs preto rozmýšľa o novom projekte a oznamuje krajine, že nevylučuje vstup do politiky, keďže aj on má svoj sen.

V minulosti sa poľovné revíry na Slovensku prideľovali podľa straníckeho kľúča. Za prvej Ficovej vlády sa k nim dostalo viacero ľudí blízkych HZDS.

Primitívi z Bonanna chcú takmer milión eur, prezident nevie, kde je, keď na poľovačkách tečie ľudská krv, Lampa dostala megapokutu, lebo dotknutí do nej odmietli prísť. Čo s tým?

Niektoré koreniny jednoducho nie sú príťažlivé. Berieme ich do rúk úplne samozrejme a pripadajú nám všedné. Pričom bez nich by sme boli ako bez ruky. Len si predstavte, že by vo vašom teplom, rozvoniavajúcom chlebe chýbala taká rasca.

Ten príbeh sa stal pred 110 rokmi. Má zmysel vracať sa nemu? Pred 110 rokmi začal s jasnou víziou, veľkou imgaginatívnosťou a pracovitosťou prvý slovenský architekt navrhovať kúpele Luhačovce. Mali to byť slovanské kúpele, najmä pre Čechov a Slovákov. Jeho konkurencia však Jurkoviča z kúpeľov vyštvala. Nikto iný už jeho úroveň nedosiahol.

Uprázdnený post predsedu správnej rady ÚPN vyzeral ako stvorený na to, aby na ňom Fico demonštroval údajnú zmenu štýlu politiky, ktorú komunikoval na začiatku vládnutia. Skutočnosť, že ÚPN neprerozdeľuje veľké peniaze a žiadne lobistické kliky sa o úrad nebijú, núkala Smeru lacnú príležitosť uzavrieť s opozíciou kompromis na osobe predsedu. Namiesto toho vyprodukoval iba ďalšiu (popri GP, NKÚ, ÚVO) nominačnú ságu. Obnažila až na dreň, prečo sa strana ako Smer a inštitúcia ako ÚPN majú k sebe ako oheň a voda.

Mamutia čínska telekomunikačná firma Huawei, ktorá stelesňuje to najlepšie z inovatívnej Číny, straší vyspelý svet. Najhoršia na tomto strachu je psychológia: nik nevie, či je obava oprávnená, no zároveň si nemôže byť istý, že nie je.