Policajný prezident Jaroslav Spišiak si to minulý týždeň zase raz zavaril, keď úprimne vyslovil politicky nekorektný názor na policajtky v uliciach.

V metropole východu krajiny slávili. Deň mesta Košice iskril bohatými kultúrnymi i spoločenskými podujatiami. Dominovalo vyznamenávanie Cenou mesta Košice, udelenou sedemnásty raz jednotlivcom a kolektívom, ktorí sa nejakým spôsobom zapísali do histórie mesta.

Ešte raz k talianskym krížom. Vyhlásenie Národnej rady o umiestňovaní náboženských symbolov v školách, ktoré podporila jasná väčšina poslancov, je správnou reakciou na rozhodnutie štrasburského súdu.

Trénerovi futbalovej reprezentácie zase raz praskli nervy. Nebolo to prvý a zrejme ani poslednýkrát, čo sa Weiss znížil na úroveň Harabina alebo Slotu. Prečo to doteraz nikomu neprekážalo?

Zabudnutý holokaust. Ten uskutočnený na Rómoch. Porrajmos – požieranie, deštrukcia. Alebo aj samudaripen – masové vyvražďovanie, genocída. V niečom sa podobá na šoa, v niečom je to iné. Poľská novinárka Lidia Ostałowska v knihe Akvarely pre Mengeleho kladie otázky, razí výkričníky.

Milí priatelia, bola raz taká jedna baba u nás v Jure a tá mala dlhé nohy, dlhé vlasy a veľmi vysoké ambície. Bola staršia a strašne nedosiahnuteľná, v podstate aj neobsiahnuteľná a keby nebola taká konkrétne hmotná, bola by aj vzletne éterická. Nebola nejako extra štíhla. Bola skôr ten typ krv a mlieko, blond vlasy a kabelka. Žena, ktorá keď to v správnom momente nepodchytí, tak sa raz premení na matrónu, na ženštinu s klobúkom a pávími perami.

Spomíname si na Petra Pišťanka. Raz ako na človeka, raz ako na spisovateľa. Ten rozdiel medzi človekom a jeho dielom je, zdá sa, priepastný. Tí, čo sa s Pišťankom dobre poznali, spomínajú naňho ako na komplikovaného človeka a hoci vzápätí dodávajú, že jeho knihy sú úžasné, ich spomienky majú iný nádych než tie čitateľské. Dozvedám sa, že Pišťanek sa v poslednom čase radikalizoval, že bol mizantrop, rasista atď. Pri blízkom človeku by ma to vážne škrelo, ale tu mi je to jedno. Dokonca sa pobavene usmievam.

Opäť sme tu s Nemeckým diárom a otázkami: Stane sa raz Richard Sulík nemeckým kancelárom? Prečo je Angela Merkelová taká opatrná a nudná? A prečo Nemci, ktorí stratili dôveru v euro a EÚ, nevolia euroskeptických populistov a ďalej sa držia tradičných strán?

V tomto vydaní .týždňa a v súvisiacom videu zverejnenom na našej stránke prinášame informácie o ďalších škandalóznych skutočnostiach týkajúcich sa Planéty vedomostí.

Pri príchode na štadión stretávame Paľa Gašpara, ktorý zápas Rusov so Slovincami nekomentuje, takže si užíva chvíľu voľna. Bavíme sa o tom, že v novej hale prakticky nie sú zlé miesta a spoločne konštatujeme, že raz za čas si treba pozrieť hokej hneď spoza plexiskla - až tam človek precíti, čo sú to za rany, keď sa hráči zrazia pri mantineli.