Kým kultový film Wall Street z roku 1987 ovplyvnil dobový pohľad verejnosti na profesiu finančníkov, dvojka ťaží najmä zo súčasných hospodárskych problémov. Príznačné pre Olivera Stona je, že podiel FED-u na vzniku krízy v snímke skôr zahmlil.

Vo štvrtok 2. septembra sa Dom umenia v Bratislave zaplnil. Ako neskôr povedal Ďuro Kušnierik, v tento deň sa z Domu umenia stal Kunsthaus. Večer v ňom prebiehali tri vernisáže. Peter Kalmus vystavil svoje Dielo, Otis Laubert predstavil Zvláštny výber a Ladislav Čarný ukázal Súvislosti a rozpory.

Košickí poslanci vyjadrili masívne rozhorčenie nad koncertom a plagátom českej skupiny P**a z hoven ( takto to na plagáte bolo), zorganizovaným v rámci projektu Európske hlavné mesto kultúry. Na zasadnutí zastupiteľstva sa citovala Biblia, padali rozhorčené frázy o vulgárnosti, stupídnosti, avantgarde, experimentálnom umení či ohrození mravnej výchovy, keďže plagát sa vyskytol aj na nejakých stredných školách. Nikto z poslancov na koncerte nebol.

Traduje sa, že Slovenky a Slováci, ktorí aspoň raz v živote nevystúpili na Kriváň, nie sú správni vlastenci. Ak je to tak, násobí sa pocit vlastenectva počtom výstupov na tento strmý štít? Čo vlastne môžeme nájsť na Kriváni, vo výške 2 494 metrov nad morom?

Predstavte si, že počas najbližších 80 rokov sa niektoré obrovské mesto – napríklad Tokio – ocitne pod morskou hladinou, ktorá stúpne o celých 5 metrov. Ohrozené by boli milióny obyvateľov a tiež infraštruktúra v hodnote biliónov dolárov. Táto strašná vyhliadka je presne tým, čo majú kazatelia globálneho otepľovania na mysli, keď varujú, že musíme prijať „rozsiahle preventívne opatrenia, aby sme ochránili ľudskú civilizáciu tak, ako ju poznáme". Podobná rétorika sa môže javiť ako extrémna, ale ako by sme sa bez obrovského globálneho úsilia mohli vyrovnať so vzostupom morskej hladiny takého rádu?

V Maďarsku je v plnom prúde polemika o základnom zákone. V tlači aj medzi politikmi. Ani neviem, či je vhodné, aby Maďar písal o tom do slovenských novín. Lenže som presvedčený, že Slováci sú podobní Maďarom.

V stredu večer sme sedeli so Zuzanou v pohodlných kreslách u nás na chodbe redakcie. Rozprávali sme sa o absurdnostiach nášho sveta, chvíľami sme sa hlasno smiali, no občas sme stíchli a hľadali slová. Faust, Lidice, Moskva, bulvár, divadlo. V jednej chvíli som zapol diktafón.

Odkedy sme Februárovému víťazstvu pracujúceho ľudu dali oveľa priliehavejšie označenie komunistický puč, vyprázdnený oslavný priestor si vo februári uzurpoval Sviatok zamilovaných. U mnohých sa tak chudák svätý Valentín ocitol v rebríčku popularity niekde pri Klementovi Gottwaldovi.

Ohlasy na tureckú telenovelu Tisíc a jedna noc sú u našich západných susedov oveľa chladnejšie než u nás. Nasadenie tohto titulu už od začiatku sprevádza veľmi negatívna publicita. Tlačová konferencia k jarným programovým plánom Novy bola plná komických výstupov. Jej manažéri sa celú polhodinu hádali s novinármi o tom, či je Tisíc a jedna noc telenovela alebo „romantický seriál“. Riaditeľ Novy Jan Andruško doslova „prosil“ novinárov, aby tento seriál vopred nezhadzovali. Z Bratislavy si dokonca zavolal Gorazda Sľaka, šéfa programu Markízy, ktorý na tlačovke predviedol niekoľkominútový monológ o tom, aký je tento seriál vynikajúci a úspešný. Českí novinári nevychádzali z úžasu. Zbytočné prekáračky zatienili všetko ostatné. Na druhý deň boli české noviny plné invektív na adresu tejto telenovely, kým iné udalosti zostali viac-menej nepovšimnuté.

Po půlročním handrkování o platy mladých lékařů a pod výhružkou březnového odchodu, (3 800 z circa 12 000 nemocničních doktorů), nabírá kolize obrátky. V prvním dějství to vypadalo, že buď ustoupí vláda, anebo zkolabují nemocnice.