je to taký zvláštny národný šport u nás, takmer tradícia, frfľať na rôzne tradície. Rozčuľovať sa nad zneužívaním duchovných sviatkov obchodníkmi a firmami na komerčné účely, nad pokrytectvom, stádovitosťou, ba priam hlúposťou tých, čo sa nechajú zblbnúť a nakupujú, oslavujú, prejedajú sa, smskujú a zase nakupujú. Opakuje sa to na Veľkú noc aj na Vianoce, svoje dostane aj Sviatok matiek verzus MDŽ (pre mladších čitateľov: Medzinárodný deň žien). V prípade najnovšieho, sotva dvadsaťročného sviatku v našich končinách – sv. Valentína pribúda ešte aj argument, že ide o sviatok cudzí, vnútený nám marketingom amerických firiem a komerčnými médiami. Skúsme ten sviatok očistiť od falošných nánosov a pozrieť sa mu bližšie na podstatu.
jedenásť Valentínov
Čo s tým ružovosrdiečkovým ošiaľom vlastne má nejaký svätec? Najčastejšie sa sviatok pripisuje sv. Valentínovi, ktorý žil v Ríme v 3. storočí. Napriek zákazu cisára Claudia II. údajne tajne sobášil mladých zaľúbených vojakov, za čo bol po odhalení potrestaný smrťou. Iná legenda tvrdí, že bol potrestaný za pomoc kresťanom pri úteku z rímskych väzníc, kde boli mučení pre svoju vieru. No a podľa ďalšej legendy bol Valentín vlastne prvý odosielateľ valentínskeho pozdravu – ľúbostného listu, ktorý poslal z väzenia istému mladému dievčaťu, dcére jeho žalárnika. Lenže najstaršia zachovaná valentínska pohľadnica, ktorá je uložená v Britskom múzeu, bola poslaná až v roku 1415 vojvodom Orleánskym jeho žene z väzenia v londýnskom Toweri.
„Za sviatkom Valentína nie je utrpenie, vykúpenie, odriekanie, jeho posolstvom je dať najavo lásku.“
To sa časovo prekrýva aj s dielom Geoffreya Chaucera – Vtáčí snem, v ktorom sa prvýkrát valentínsky sviatok spája s romantickou láskou a mnohí práve tohto autora označujú za pôvodcu celého sviatku zamilovaných.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.