Každá z piatich Čechovových hier má silnú psychologickú i spoločenskú tému. Čajka je hra o umení a šmíre. Ujo Váňa je hra o obeti. Váňa a jeho neter sa obetujú pre prof. Serebriakova. Myslia si, že je to veľká osobnosť, no zistia, že je to len prázdny egoista. Žili zbytočne. Ivanov je hra o vyhorení. Ivanov chce reformovať hospodárstvo, ožení sa netradične. Láska sa skončí, aj ideály, má dlžoby. Nespokojný so sebou sa zastrelí. Višňový sad je hra o aristokratoch, neschopných podnikať. Žijú na dlh. Odmietnu reštrukturizovať dlhy. Tak mladý podnikateľ rozparceluje višňový sad na parcely pre vily. Tri sestry sú jediná hra Čechova z prostredia vojakov.

Chcem písať o neškodnej hlúposti, nie o vražednej – nie o tom, čo sa stane, keď primitívom zveríte protilietadlový systém BUK. Začnem letnou témou. Ale nakoniec dôjde aj na Západ a Východ. Skôr než Putinovo Lockerbie zrušilo letnú sezónu, žartovali české médiá na účet poslanca Stanislava Humla. Pán Huml je dopravný policajt, bývalý člen KSČ a potom iných strán, ktorý hrá veľmi potrebnú úlohu parlamentného hlupáka: ak nie je v lete o čom písať, stačí nastaviť mikrofón, a on už niečo capne. (Títo ľudia sú cenní – aj priemerní voliči si vďaka nim môžu pripadať bystrí.)

V New York Times vychádza koncom roka rubrika „tento rok prvýkrát“. Je to novinárska hra, ale môže ukazovať spoločenské trendy. Takže: čo sa stalo tento rok v Česku prvýkrát v histórii?

Britský premiér David Cameron dostal od nemeckej kancelárky Angely Merkelovej varovanie, že prípadná snaha obmedzovať prisťahovalectvo z iných štátov EÚ môže viesť až k odchodu ostrovného kráľovstva z Únie. Aká hra sa tu rozohrala medzi Berlínom a Londýnom?

Dramatika a dramaturga SND Daniela Majlinga sme v predošlom čísle .týždňa označili za Osobnosť roka 2014. Nielen pre výnimočné hry Láskavé bohyne a Bál, ale najmä preto, ako spolu s Romanom Polákom robí zo SND naozaj prvú slovenskú divadelnú scénu.

Až keď sa Milan Kňažko zotavil z prehry v prezidentských voľbách, pochopil, akú dobrú komunálnu kampaň si spravil.

Najodvážnejšiu geopolitickú hru v regióne hrá Poľsko. Náš severný sused môže veľa získať, ale aj stratiť. Slovensku by na Poľsku malo viac záležať.

„Pan a paní Fangovi tomu říkali umění.“ Nie najhorší začiatok románu, ale ani najlepší, mágia prvej vety nefunguje. Keď pridáme druhú: „Pro jejich děti to bylo darebáctví,“ čosi sa začne črtať, mágia prvej vety je späť v hre. Tá druhá ju totiž zaťažila významom a vlastne by sa nič dramatické nestalo, ak by to bola veta jedna, rozdelená čiarkou. To ostatné je príbeh.

Pred pár týždňami som navštívil v Berlíne Deutsches Theater, s ktorým vytvorilo naše divadlo koprodukčný projekt Bludičky. Naši herci Milka Vášáryová a Dušan Jamrich hrajú striedavo v bratislavskom SND i berlínskom Deutsches Theater. Popri pracovných rozhovoroch som si pozrel aj inscenáciu hry Jean-Paul Sartra Das Spiel ist aus (Hra je skončená). V roku 1947 Sartre nakrútil film, zo scenára vznikla divadelná hra.

Konflikt o Ukrajinu medzi Ruskom a Západom sa neodohráva len v uliciach rozstrieľaných ukrajinských miest. V hre sú aj operácie s kalkulačkami a excelovskými tabuľkami. Pointa zostáva rovnaká ‒ ide o to, kto z koho. A o to, kto ďalší na tom ešte zarobí. Slovenska sa to dotýka viac, ako sa zdá.