Odchodem Petra Skoumala přišla naše populární hudba o významnou osobnost – tak nějak by se dal životaběh skladatele a muzikanta odbýt, naštěstí se ale jak jeho život, tak tvorba, jeho odkaz podobnému klišéovitému odbytí vzpírá. Petr Skoumal, který zemřel v neděli 28. září ve věku 76 let, nebyl přitom autorem jedné šarže, skládal jak písničky pro děti, tak rockové, zkomponoval řadu soundtracků, pro duo, jež tvořil s Janem Vodňanským, psal písně někdy kabaretní, jindy až hitové, jako hráč se na svých albech neomezoval na klavír, pracoval i s elektronikou, a tak bychom mohli pokračovat.

Národná bločková lotéria Od 1. septembra sa môžu obyvatelia Slovenska zapojiť do Národnej bločkovej lotérie. Ministerstvo financií ju zavádza ako jeden z nástrojov v boji s únikmi pri dani z pridanej hodnoty. Spotrebiteľov má viesť k zodpovednosti v súvislosti s pokladničnými dokladmi. Spotrebitelia by sa mali zaujímať o to, či sú bločky pravé a podnikatelia by zase mali byť féroví vo vydávaní pri platení. Občania budú môcť zaregistrovať svoje bločky z elektronickej registračnej pokladne do lotérie cez Tipos za 20 centov alebo za 12 centov cez SMS, prípadne cez internet a mobilnú aplikáciu zadarmo.

Nový Superman, operujúci aj v našich kinách od 20. mája pod krycím názvom Muž z ocele, bol jedným z najočakávanejších veľkých letných filmových blockbusterov. Asi zaslúžene, pri jeho zrode sa totiž zišli dvaja velikáni súčasného Hollywoodu, scenáristi, režiséri, producenti a vôbec, multitalentovaní tvorcovia Zack Snyder a Christopher Nolan.

Tento mesiac uplynie 45 rokov, čo do Československa vstúpili vojská Varšavskej zmluvy. Nasledovalo 20 rokov „normalizácie“ ducha i celej krajiny. Z tých počiatočných čias mi v pamäti ostali tri svedectvá. Jednu moju známu navštívil slovenský kultúrny činiteľ a pri pohľade na budúcnosť povedal: „Budeme musieť klesnúť až na dno!“. Jeden dlhoročný politický väzeň mi zasa povedal: „Treba sa teraz zababušiť do kožucha a prezimovať.“ A Vlado Jukl nám mladým zdôraznil: „Čelom k masám! Dokiaľ nás nebudú tisíce, komunisti si s nami dajú ľahko rady!“

Ráno vstala a vypila malú kávu. Betón v jej dome je ešte stále čerstvý. Magaly, jej dvaja synovia a manžel žijú v dome, ktorý sa ešte stále stavia. Žijú takto už sedem rokov. Steny rastú pomaly, kúsok za kúskom, a rovnako pomaly sa inštalujú rôzne rozvody a vedenia. Každý deň cítia, že koniec toho všetkého je o deň bližšie. Ale každý deň prežívajú aj starosti kvôli tomu, aké materiály zase chýbajú. Dnes im chýba cement a piesok. Dali dokopy peniaze, ktoré ešte majú, a rozhodli sa navštíviť zásobovacie centrum. Zavolali ma, aby som išla s nimi.

Prešiel rok a máme tu zase ramadán. Teda necelý rok, lebo začiatok je vždy trochu posunutý, čo sa každý dozvie prakticky na poslednú chvíľu. Moslimské mesiace majú obyčajne 28 dní, ale všetko to závisí od pozorovania mesiaca. Pred skončením mesiaca Šaban zasadne tu v Islamabáde na streche najvyššej budovy akási komisia, pozostávajúca z niekoľkých najváženejších imámov a bdie nad správnym uplatňovaním moslimských zvykov a zákonitostí. Tí pozorujú Mesiac v noci a hlavný imám ráno oznámi, či bolo vidieť, že sa Mesiac zmenil, alebo nie, a teda či nasledujúci deň je prvým dňom nasledujúceho mesiaca (v tomto prípade ramadánu) alebo treba ešte čakať.

Emil, stále je nejaké výročie, podobne ako za komunistov, raz bol Deň znárodnenia, to bolo presne 28.októbra, keď bolo výročie vzniku ČSR, inokedy sa zase oslavoval víťazný február, len sa to vtedy muselo písať veľkými písmenami, teraz sa už nemusí, lebo zase až taký víťazný nebol, potom sa oslavovalo povstanie, tiež niekedy s veľkým niekedy s malým „p“, raz sa oslavovalo viac, raz menej, ale stále to bola komunistická záležitosť, iných k tomu nepustili,

Otázka pre hudobných fajnšmekrov, ktorí sa vyznajú v diele svojho obľúbenca viac ako samotný umelec: Čo znamenajú tieto číslice? 1. 1:45, 2. 2:13, 3. 2:19, 4. 0:23, 5. 1:51, 6. 2:27, 7. 4:33, 8. 2:45, 9. 2:01, 10. 2:11, 11. 3:02, 12. 2:50, 13. 1:15, 14. 3:45. Aj keď nepodceňujem hudobný fanatizmus čitateľov tohto časopisu, som si istý, že zatiaľ úlohu nevyriešil ani muzikologický klon Martina Mojžiša.

Fanúšikovia Pearl Jam zažívajú príjemné časy. Začiatkom roka im skupina darovala vydarený živý album, koncom marca sa zas objavili reedície ich druhej a tretej platne. Americká skupina sa rozhodla osláviť 20. výročie existencie vo veľkom štýle.

Meno Václava Vaška je na Slovensku v podstate neznáme. Neprávom. Vaško bol po matke rodený Slovák, katolík, narodený vo Zvolene, ktorý vyrástol v Banskej Bystrici a študoval v Bratislave. Autor viacerých kníh, článkov, ktorý svojím životom stelesňoval všetko, na čo možno byť z krvavého 20. storočia hrdý. Hoci v bratislavskej Univerzitnej knižnici od Vaška nájdete iba dva tituly (a ich zapožičanie je možné iba prezenčne), tento významný Slovák toho napísal podstatne viac. Krátko po revolúcii v roku 1990 vydal v nakladateľstve Zvon, ktoré sám založil a viedol, dvojzväzkovú kroniku katolíckej cirkvi v povojnovom Československu Neumlčená. Asi na 500 stranách textu sa venuje slovenskému aj českému katolicizmu, hodnotí vývoj a režim slovenského štátu či vplyv vatikánskej diplomacie. K téme sa neskôr vráti. V roku 1994 vychádza Kardinál Tomášek, pohľad na život a dielo významného pražského kardinála napísané s ďalšími autormi a v Bratislave v slovenskom preklade knižka o Tomislavovi Kolakovičovi. Vaška podľa jeho vlastných slov okrem rodičov nikto iný neovplyvnil viac než Kolakovič, a to nielen po duchovnej stránke. Písal o tom aj v českých Teologických textoch a naposledy, pri 100. výročí narodenia Kolakoviča, aj v slovenskej revue Impulz (3/2006). V roku 2007 vydal u Karmelitánov útlu brožúru Likvidace řeckokatolícke církve, venovanú rekonštrukcii pokusu o likvidáciu tejto cirkvi, jeho opus magnum je však nedokončená séria Dům na skále, vydávaná postupne v rokoch 2004, 2007 a 2008. Podtituly jednotlivých dielov znejú Církev zkoušená, Církev bojující a Církev věznená a historicky pokrývajú opäť obdobie 1945─1960. Štvrtý, rozpísaný diel o dejinách cirkvi v Československu, zostal nedokončený. Čitateľsky najpútavejšou knihou sú pravdepodobne pamäti Ne vším jsem byl rád (1999, 2001). Mottom knihy je priliehavý žalm, ktorý znie v českom preklade krajšie ako v slovenskom: „Pojďte, slyšte, všichni bohabojní, chci vyprávět, co prokázal Bůh mé duši“ (Ž 66,16). Vaškov životopis, ako to napísali už mnohí, sa číta ako triler. Tento muž, ktorý prežil mnoho osobných tragédií, stál na správnej strane dejín a bojoval proti obidvom totalitám, polámanému krížu nemeckého nacizmu aj boľševickému kosáku a kladivu. Takých postáv v slovenských dejinách nemáme veľa. Vaškov život má však vďaka pôsobeniu na veľvyslanectve v Moskve aj medzinárodný rozmer, ktorý sa podpísal na rozdelení rodiny, vynútenom odlúčení, polovičnom rozvode a opätovnom obnovení manželského sľubu po páde komunizmu. Bude zaujímavé, či sa tomuto zabudnutému Slovákovi dostane u nás zaslúženej úcty aspoň in memoriam.