V sobotu zomrel jeden z najvýznamnejších českých spisovateľov a disidentov Ludvík Vaculík. Bol renesančným človekom a prirodzene sa svojim občianskym postojom postavil hrubosti vtedajšieho režimu. Pozrite si, čo o ňom povedali niektorí jeho známi, ktorých na Slovensku navštevoval.

Ťažko presadíte svoje nápady, keď vo vašej kapele pôsobia dvaja najlepší skladatelia vašej generácie. Taký je príbeh Georga Harrisona, ktorý bol celé roky v tieni Johna Lennona a Paula McCartneyho, no vo finálnej fáze existencie The Beatles prišiel s klasickými pesničkami, ktoré zatienili majstrovstvo jeho kolegov.

V povolebnom Nemecku všetko smeruje k veľkej koalícii, no médiá sa venujú najmä prípadu limburského biskupa Tebartz-van Elsta a jeho predraženého biskupského sídla. V cirkvi to vrie, všetci sú zvedaví, aký postoj zaujme pápež František a málokto verí, že konzervatívny biskup škandál prežije. Nielen o tom v mojom pravidelnom Nemeckom diári.

Jeseň býva na hudbu veľmi bohatá, pretože je to čas, kedy sa predáva najlepšie. Obchodníci sú trochu naštvaní, pretože počas roka nemajú čo predávať, stačilo by, ak by svoj „krám“ otvorili prvého septembra. No nič sa nedá robiť – pokiaľ budeme sťahovať vo veľkom a hlavne zadarmo, dobrej hudby bude stále menej. Tu je prehľad noviniek pre prichádzajúce babie leto.

Nadácia Milana Šimečku a Liga za ľudské práva spravili dnes pred budovou Oddelenia cuzdineckej polície happening, ktorého cieľom bolo podporiť cudzincov a iniciovať skvalitnenie služieb pre nich. Illah van Oijen nám porozprávala o vlasnej skúsenosti na tomto oddelení.

Zlo je rafinované. Ale rafinovanosť nemá s múdrosťou nič dočinenia. Nevidí ďalej. Je to len podlá účelová záležitosť s plochou dráhou letu. Spomeňme si dnes na Kaliňákovu tlačovku o Hedvige M. Po všetkej tej rafinovanosti z nej vanie už len tuposť. Obmedzenosť niekoho, kto sa prerátal. Taký človek si povie „kde sa rúbe les, lietajú triesky“, možno si aj zaklame, že to „robí pre lepší obraz Slovenska v zahraničí“ alebo podobné idiotstvo, no neráta s tým, že zhodou náhod narazil na bytosť, čo sa nezlomí pred mocou. Taký kaliňákoid neráta s tým, že sú ľudia, pre ktorých je pravda a ľudská dôstojnosť viac než preňho.

Do kláštora prišla penitentka. Vraví, že je pekne, tak nech sa spovedáme vonku. Súhlasím. Počas spovede príde do parku umenia partička mladíkov + jedna dievčina. Pofajčievajú a voňavý dym z marihuany zapĺňa celý park. Dievčinu to dusí. Po spovedi prichádzam k nim. Z diaľky začujem šepot: „Uvidíte, ako nás bude buzerovať“. Priateľsky podávam každému ruku, pozriem do očí, poviem svoje meno. Čudujú sa, odkiaľ viem toľko o „tráve“. Všimnú si pod mojím sakom tenkú štólu. „Vy ste farár?“ „ Áno som“. A vtedy vypukla debata.

Včera večer. Vlastne nie: tohto roku, skôr tak. V máji tohto roku, presnejšie: 22. mája tohto roku uplynulo 140 rokov od istej hudobnej aj kultúrnej (par ecellence) udalosti. No a včera večer dostali nadšenci hudby, kultúry, dejín, Európy, dejín Európy, spomienok, budúcnosti, mierovej budúcnosti a ešte nadšenci mnohých iných vecí možnosť prežiť niečo podobné. Nanovo a naplno. V bruselskej bazilike Koekelberg vyvrcholil záverečným koncertom (v prítomnosti belgického kráľovského páru) projekt Tisíc hlasov za mier, v rámci veľkého multikultúrneho Festival van Vlaanderen Brussel.

Pred pár týždňami som navštívil v Berlíne Deutsches Theater, s ktorým vytvorilo naše divadlo koprodukčný projekt Bludičky. Naši herci Milka Vášáryová a Dušan Jamrich hrajú striedavo v bratislavskom SND i berlínskom Deutsches Theater. Popri pracovných rozhovoroch som si pozrel aj inscenáciu hry Jean-Paul Sartra Das Spiel ist aus (Hra je skončená). V roku 1947 Sartre nakrútil film, zo scenára vznikla divadelná hra.

Ako chlapec pozeral na výklad plný gitár a sníval, že raz na jednej z nich bude hrať. Dnes má doma viac ako 70 gitár a za sebou desiatky skvelých pesničiek. Dvadsiateho šiesteho júna vystúpi druhýkrát v Bratislave. Britský spevák a gitarista Mark Knopfler.