Na prvý pohľad je to celkom bezvýznamné vyjadrenie. Ale len na prvý.

Nestáva sa mi často, že zásadne nesúhlasím s názorom pána Hríba, no tentoraz tomu tak je. Naozaj si nemyslím, že kandidatúra kohokoľvek za prezidenta krajiny je jeho osobná vec.

Prezident práve reálne rozmýšľa, či a za akých podmienok pustí Fica na Ústavný súd. Nie je to vôbec ľahké zvažovanie. No existuje človek, ktorý v tom má jasno úplne najviac.

Pokus o útek na Ústavný súd je od Roberta Fica jasným priznaním politickej porážky. Milé na tom je, že bez zákulisnej dohody s Andrejom Kiskom sa o to nemôže ani len pokúsiť.

To, že Robert Fico uvažuje nad spôsobom, akým by rád ukončil svoju politickú kariéru, je celkom isté.

Prezident Andrej Kiska nebude podľa .týždňa opätovne kandidovať na svoj post. Bude to od najpopulárnejšieho politika na Slovensku prejav nezodpovednosti alebo svedomia a správneho úsudku?

Zdalo sa, že tohoročná politická jar bude najmä o tom, či Andrej Kiska chce byť ešte prezidentom, ale udialo sa čosi zvláštne. 

Andrej Kiska sa o miesto prezidenta už uchádzať nebude a v priebehu posledných dní sa vynorilo množstvo nových kandidátov. Na slovenskej politickej scéne sa tým otvára otázka o najlepšom nástupcovi.

Kratučká informácia Denníka N, že premiér by možno chcel byť predsedom Ústavného súdu, nevyzerá ako kačica. Žijeme týždne a mesiace, ktoré môžu premeniť takmer všetko, na čo sme zvyknutí.

Po Zemanovom víťazstve počujem v Česku, ale aj u nás reči o tom, že Slovensko je posledným ostrovčekom liberálnej demokracie v strednej Európe.