Vedel som, že to raz príde, akurát som nevedel, kedy a ako sa k veci postavím. A je to tu. Mám dodať do .týždňa pravidelnú glosu a nič mi nenapadá. Sľúbil som spoluprácu žilinskému večerníku, dlho som už nič nezavesil pod svoj blog, mám dohodu aj s Jakubom Kratochvílom na blog .týždňa a tak ďalej. Boli časy, keď som mal doma pripravených hneď niekoľko textov a permanentne som štval Petra Zajaca alebo Jana Štrassera, keď som namiesto jedného textu posielal hneď tri. A zrazu nič.

V nedeľu 27. mája opustili KDH dvaja podpredsedovia, Daniel Lipšic a Jana Žitňanská. Ich odchod ponúka otázku: dokedy sa táto najstaršia slovenská moderná strana môže ešte štiepiť?

Je to kniha, na ktorú sa tí, ktorí poznajú fotografickú tvorbu dvoch rovesníkov, kamarátov a v istom zmysle aj konkurentov – Jozefa Ondzika a Tomáša Leňa –, dlho tešili.

Diskusia o manželstvách osôb rovnakého pohlavia mi priniesla poznanie o tom, akí netolerantní sa Briti stali k nesúhlasným názorom. Potom, ako som do týždenníka Spectator poslal opatrný list, kde som naznačil obavu, že podľa niektorých z nás nemožno považovať manželský a homosexuálny sex za morálne ekvivalentný, a tento text bol uverejnený, mi dvaja novinári blahoželali.

Často sa stretávam s otázkami typu: Do čoho sa dnes oplatí investovať? Čo sa oplatí kúpiť? Na akej investícii sa dá dobre zarobiť? Správne investovanie je však až tretia najdôležitejšia vec, ktorú človek potrebuje zvládnuť.

Písať v týždenníku o práve prebiehajúcom hokejovom turnaji je trochu ošemetná záležitosť. Medzi uzávierkou čísla a jeho objavením sa v stánkoch uplynú dva dni, odohrajú sa dva zápasy a všetko môže byť inak. Ale zas úplne všetko hádam nie.

Mal som tú česť, že sme sa s Dežom Ursinym párkrát stretli aj osobne. Nikdy sme sa nezhovárali, vždy sme sa len videli (teda ja jeho) a pozdravili (vždy akosi placho). Napríklad na koncerte v Prahe, či v Dome zvuku na Kolibe, v deň, keď donahrával Príbeh a ja som náhodou nahrával hneď po ňom. Pre zvukára Juraja Solana, ktorý robí taký mäkký zvuk ako stvorený do Ursinyho hudby, to musel byť riadny skok...

Prečítal som si Výzvu Teologického fóra na Slovensku za obnovu cirkvi z 3. marca tohto roku. Potom som si prečítal rozhovor predsedu Teologického fóra a farára v Devínskej Novej Vsi Karola Moravčíka, ktorý poskytol redaktorovi Imrichovi Gazdovi a ktorý bol publikovaný na portáli Svet kresťanstva.

Pred vyše piatimi tisícročiami žil v dnešnom severnom Taliansku, v údolí menom Val Venosta, územčistý šľachovitý chlapík, ktorému ťahalo na päťdesiatku. Jedného májového dňa sa vybral, nevedno presne prečo a kam, naprieč Alpami.

Vedela som, že po ňom pôjdu. Od prvého momentu, keď som s ním, José Danielom Ferrerom, telefonicky hovorila, bolo jasné, že tento muž je niečím mimoriadny. Krátko po tom sme sedeli u nás doma a môj prvý dojem sa iba potvrdil. Vonku padla noc, ale tento muž z Palmarito de Cauto nám hovoril o rokoch, čo strávil vo väzení od Čiernej jari v roku 2003 do polovice roku 2011.